Tu na juhu som sa naučila, že na zemi a vonku sa má sedieť len v mesiacoch, ktoré nemajú v názve “r”. Nikdy som tomu nerozumela. Veď už v marci bývalo – aspoň na môj vkus – dosť teplo a apríl, to bol mesiac, keď som sa tu cítila ako na Havaji. Tento rok to bolo iné. Tento rok sme plne naplnil české príslovie “Březen, za kamna vlezem. Duben, ještě tam budem.” Aj sme boli. V našom šporhelte sme poctivo kúrili v podstate do konca mesiaca.
Kým po minulé roky som tlačila očami kalendár, nech už je jar a listovala záhradkárskymi príručkami, čo s čím vysadím, tento rok mi to bolo jedno. Keď teploty stúpnu, pocítim to. Keď bude zem prehriata, vysejem semienka byliniek a vysadím zeleninu. Keď to bude o mesiac neskôr než zvyčajne, tak nech.
Ešte stále ubolená z veľkých strát, dýcham do brucha a sústredím sa na deň za dňom. Pomáha mi cesta malých krokov. Prežiť dnešok. Tento týždeň. Cielene sa sústrediť na to, čo funguje, čo je pekné, čo posilňuje. Teraz. Dnes. Zákaz premýšľať o budúcnosti. Zákaz obzerať sa späť. Zákaz cítiť. Len dnes. A tak prešiel apríl.
Deň za dňom
V apríli bohatom na dážď a skúpom na slniečko, sa našlo len pár takých dní, keď sa dalo pracovať v záhrade a vinici. Môj muž ostrihal a orezal suché konáre ovocných stromov a vysadil zemiaky. Mne sa podarilo do zeme šupnúť cibuľu. A koncom mesiaca, po Marekovi, sme vysiali aj uhorky. Ešte fazuľu a po troch zmrznutých príde rad na tekvicu, cuketu a – paradajky!
Mám veľké paradajkové plány. Minulý rok sme zavarili z 10 kíl paradajok 7 litrov paradajkovej omáčky. Čo to sme rozdali, ale konečne som mala dostatok tejto skvelej prísady, bez ktorej si varenie neviem pomaly ani predstaviť. Tiež som naložila tuším 8 alebo 10 malých sklíčok maličkých a sladučkých sušených paradajok. Očami preto po vinici jastrím a hľadám voľné parcely, kam tie paradajkové priesady pichnem. A vedľa každej paradajky bazalku.
Napriek tomu, že apríl bol studený, veterný a pomerne upršaný, naveľa naveľa rozkvitli ovocné stromy. Hrušky ako vždy, nahodili puky ako prvé. Potom prišli na rad slivky, čerešne a nakoniec aj jablone. My sme medzitým začali chodiť na malé prechádzky. Každý deň na chvíľu opustíme priestor vinice, výjdeme severnou bránkou a pozdravíme očami srnky pasúce sa v poli. Tá záplava zelenej vážne upokojuje, všímam si, že tam vždy akoby zo mňa všetko ťaživé spadlo a domov sa vraciam, ruka v ruke s mojim mužom, s obnovenou energiou.
Aby sme sa dostali ku severnej bránke, musíme prejsť celou vinicou. A tak pred každou prechádzkou zájdem aj na záhon, kde je ríbezľová škôlka a pozriem ako sa darí drobcom. Rastú ako z vody. Veď prší. Rebarbora a sadenica černice, ktoré sú zasadené o poschodie vyššie sa tiež začali naťahovať za slnkom a ja sa teším, že tento rok hádam teda napečiem rebarborový koláč z vlastnej rebarbory. Už sa teším keď nastane ten moment, že sa rozrastie ako burina. Rebarborový džem totiž zbožňujem.
Štartovacia čiara
Aj vinič spí o mesiac dlhšie. Až v posledný aprílový deň, keď cibuľové sadeničky začali vystrkovať prvé lístky na záhone, začal aj vinič naznačovať, že asi otvorí očká. Hoci sa to dnes zdá priam neuveriteľné, možno už o týždeň bude situácia celkom iná. Zelenšia. Bujnejšia. Nebudeme stíhať kosiť trávnik, polievať záhony, plieť odolnú burinu, vylamovať zálistky.
O chvíľu začína nový beh. Zatiaľ podupkávame na štartovacej čiare a zahrievame si svaly. Tento rok prvýkrát bez môjho tradičného chamtivého maľovania si mega úrody. Čo bude, to bude. Aj keď, trošičku ma predsa len zaujíma, koľko litrov ríbezlí nazbierame zo sedemnástich kríkov, až začnú dávať úrodu.
Prečítajte si zápisky aj z ďalších mesiacov roka 2021
Január | Február | Marec | Apríl | Máj | Jún | Júl | August | September | Október | November| December
Novinky Spoza plota
Chcete viac takýchto článkov alebo receptov? Stačí sa prihlásiť na odber Noviniek a budete dostávať pravidelné sezónne recepty e-mailom! V novinkách nájdete recepty zo sezónnych surovín, gurmánske tipy na víno, a súhrny aktuálne publikovaných článkov na blogu Spoza plota. Jednoducho vám nič neutečie.
