August vo vinici. Koniec a začiatok

Do augusta sme vstúpili s hrubými fusaklami na nohách a zababušení do hrubých svetrov. Marhuľový lekvár sme zavárali v daždi. Napokon sa predsa len vyčasilo a my sme zase uverili, že ešte trvá leto.

Musím sa priznať, že tohtoročný august bol psychicky náročný. Na jednej strane priniesol veľa radosti zo stretnutí s priateľmi a nových pracovných príležitostí. Na druhej strane sa však dňami ako zlatá niť ťahali spomienky na všetkých tých, ktorí počas uplynulého roka navždy odišli a v okamihoch radosti nám chýbajú ešte viac ako doteraz. Jeden smiech jednoducho v symfónii vždy chýba.

Otec, ktorý by mal narodeniny, a ktorého sme takto vlani videli naposledy, už vo veľmi vážnom, bolestnom stave. Sused Jóži, ktorý bol dušou každého stretnutia, celej našej mini komunity. A popri nich dvoch sa vynárajú spomienky na všetkých ostatných, ktorých sme tento rok stratili. Na uplynulé mesiace, ktoré nás tak zomleli ako my budeme na jeseň mlieť hrozno. Ak nejaké bude, po tomto studenom, upršanom auguste. 

Kamaráti naši zlatí

Začiatkom mesiaca sme navštívili kamarátov, u ktorých sa stretávame každý rok pri dvoch plechoch pečenej plnenej papriky so zeleninou. A ako každý rok, aj tentokrát si tí, ktorí chceli štipľavú papriku, naberali papriku sladkú a opačne. Fanúšikovia jemnejších chutí, ako ja, si nechtiac dopriali ohnivé nebíčko v papuľkách. Jedli sme a zhovárali sa, deti behali, slnko sa posúvalo po horizonte, až zapadlo.

Foto: Martina Javůrková. Paliho tradičná pečená plnená paprika so zeleninou

Hoci naši kamaráti bývajú asi 300 metrov od nás, my s gazdom sme sa dostali domov dobre po polnoci. V pivnici na nás čakali dva lavóre nakrájanej nasolenej papriky a lavór nakrájaných nasolených paradajok. Plán totiž bol, že sa zdržíme maximálne do deviatej večer a po návrate ideme zavárať lečo. V kuchyni ma čakalo cesto na chlieb. Krízová situácia si vyžiadala krízový manažment. Zelenina ostáva do rána – ak to do rána neprežije, tak ju rozvaríme na omáčku. Ale chlieb sa urobiť musí, inak sme ráno o čistej vode. 

Gazda zaspal sotva zbadal posteľ, ja som zapla rúru, nech sa nehreje a modlila som sa, nech zatiaľ nezaspím. V polospánku som preklopila chlieb z ošatky do vyhriatého pekáča, zapla stopky na 25 minút a modlila sa, nech ešte nezaspím. Prebudila som sa s myšlienkou, že pečiem chleba a vynadala som si, že som zaspala. S obavami som otvorila rúru a vybrala chlieb. Zdal sa mi dosť čierny, ale nebola som v stave čokoľvek riešiť. Veď som spala na nohách. 

Foto: Martina Javůrková. The Chlieb!

Na druhý deň ráno nás privítal mimoriadne krásny a chutný chlebík. Kôrka bola vypečená do jemne horkasta a striedka bola mäkulinká a nasládlá, s tónmi do kyselkava. Jednoducho chlieb, aký som jedla naposledy ako decko. Pozrela som sa na stopky, ako dlho som ho teda piekla, ale z nejakého záhadného dôvodu ukazovali posledný meraný čas 11 minút. To mi nedávalo zmysel, a tak mi neostávalo iné, než replikovať pokus. Napokon sa mi to podarilo a od toho dňa pečiem kváskový chlieb zakrytý 45 minút na 250 °C. 

A čo sa stalo so zeleninou? Prežila to, na druhý deň ráno sme naložili celé tie hory paprík a paradajok do smiešnych 14 fliaš. Takže akciu “Lečo” si ešte zopakujeme. 

Nové vína z Pivnice Brhlovce

A že som ho veru piekla veľa! Kamaráti, inak žijúci v Írsku, ktorí tiež majú chalupu kúsoček od nás. Prišli si po lekváre, ktoré som im sľúbila. My sme práve koštovali nové vína, tak sme sa podelili. Keď nové vína došli, aj naše nám bolo dobré. Tie nové vína boli z Pivnice Brhlovce

Foto: Martina Javůrková. Nové vína z Pivnice Brhlovce

Najviac nás očarila Pesecká Leánka 2020. Onedlho bude v predaji, ale ja vám už teraz prezradím, ako nám chutila. V prvom rade, otvárali sme ju s istou dávkou obáv. Sám vinár mi k nej povedal, že je kyslá, kyslejšia ako predošlé ročníky. Iná. Bola sedem dní na šupkách. A iná aj naozaj bola. 

Ja som z Pivnice Brhlovce pila pesecké leánky z rokov 2016, 2017, 2018 aj 2019. Všetky boli svetlé, typicky voňavé a dosladka, aj keď suché. Moja favoritka bola z 2018. Teraz je moja top favoritka Pesecká Leánka z roku 2020. 

Foto: Martina Javůrková. Pesecká leánka 2020 z Pivnice Brhlovce

Najprv sme opatrne ovoniali korok. Obočia nám vyleteli k stropu. Krásna, pomaranč pripomínajúca vôňa sľubovala výnimočný zážitok. Naliali sme nádherne žlté víno do pohárov a začali koštovať. Ovoniavať. Pomaranče sa zladili s klinčekmi, lúčnymi kvetmi, marhuľami a medovými tónmi. V hlave mi okamžite naskočila predstava španielskej paelly a pečených kreviet. Aj dobrý kurací paprikáš alebo vyzretý syr, ako Gouda alebo Parmesan by som si dala. 

Inak, keď už píšem o vínach, určite odporúčam aj Frankovkú modrú 2019 z Pivnice Brhlovce, ktorá tiež onedlho príde do predaja. Chutiť bude aj tým, ktorí inak červené víno nepijú, lebo sa im zdá ťažké. Vôňa mi pripomínala dozrievajúce slivky a fialky, chuť je svieža a ovocno kyselkavá, s príjemnou dochuťou mladých orieškov. 

Asi prvýkrát v živote sa stalo, že niekto u nás bol hladný. V debate o tom aj hentom som načisto zabudla, že ľudia potrebujú aj jesť. Že sú hladní, sa priznali, až keď sme im ponúkli na koštovku červené víno. Peceň čerstvo upečeného chleba, namáčaný v oleji a zajedaný syrom, zmizol ako mávnutím čarovného prútika. A tak sme ešte koštovali víno. Vy vína z Pivnice Brhlovce radšej okoštujte tiež a urobte si vlastný názor.

Leto? Guláš! 

Potom prišli kamaráti z Popradu. S nimi sme navštivli jedno kúzelné miesto v Leviciach, ale radšej nenapíšem aké, lebo nechcem nikoho ohovárať. Poviem len toľko, že fukár, ktorým sa v parku odfukujú padnuté listy, bol veľmi nevšednou relaxačnou pomôckou. Hlavne keď sme dostali prvú štedrú dávku soli do tváre, do očí, do nosa, do pľúc.

Zmrzliny spod Tatier si šli po obede ešte prehriať kosti na Santovku, mne sa bohvieako teplo nezdalo. My sme sa s gazdom zatiaľ išli s Andrejom a Lenkou pozrieť do ich brhloveckého príbytku. Bolo to tam senzačne! Jednak je to skutočne skvelé, krásne miesto, domček s genius loci uprostred dediny, priamo pod kaštieľo, no hotová rozprávka. A k tomu množstvo krásnych starých vecí, ktoré mi chceli podarovať, ale s najväčším sebazapretím som odolala. Nemala som to srdce ich obrať o to, čo viem, že raz v budúcnosti budú s radosťou používať, hoci teraz, pred rekonštrukciou sa zdá, že všetko zavadzia. Dostala som ale krásny #LNT svietnik zo šikovných Andrejových rúk, aj so sviečkami zo včelieho vosku, ktoré budeme zažínať cez Advent. 

V nedeľu sme si ešte spoločne navarili guláš v kotlíku, posedávali sme na slniečku, rozmrznutí Popradčania pili víno a my remeselné pivo z minipivovaru Tatras, ktorý nám doniesli.

My sme si gulášovú párty o týždeň neskôr zopakovali so susedmi spoza plota. Asi prvýkrát v živote sa stalo, že sa zjedol nielen celý chlieb, našťastie Miško upiekol a doniesol tiež, ale aj celý guláš. Niekedy medzi dvoma gulášovými párty sme privítali aj veľmi milú, hoci aj veľmi krátku, návštevu – našich čitateľov blogu. Teším sa, že sa vďaka vínu a blogu zoznamujeme a stretávame s inšpiratívnymi ľuďmi. Snáď sme ich nevystrašili a ešte sa zastavia. Nadlhšie! 

Práca, láska a iné fenomény života

Vlastne to bolo dobré leto. Po víkende sa nízkymi teplotami a dažďami zase pripomenul blížiaci sa september. Deti volá škola a mňa robota. Zase raz som dostala nečakanú príležitosť stať sa súčasťou skvelého tímu. Je pravda, že s týmto klientom spolupracujem už od minuloročnej jesene, ale aj tak ma ich ponuka na rozsiahlejšiu spoluprácu prekvapila. Bude to iné. Bude to intenzívne a objavné. A ja sa na to strašne teším. Už si pomaly zvykám na nový režim dňa, zoznamujem sa s novými kolegami aj úlohami. Ostavá dúfať, že nesklamem ich ani seba. 

Zatiaľ si ešte s gazdom fičíme svoju zaváraciu show. Nakladané papriky v oleji. Paradajková omáčka. Marhuľový lekvár číslo tri. Zásoby sa formujú, radosť pozrieť do špajze. Zavárali sme dokonca aj v deň nášho jubilejného výročia.

Kým lialo a my sme čakali na redukciu vody v kotlíku s marhuľami, slávnostne sme si ťukli pri obraze s mapou nášho prvého stretnutia, ktorý mi dal gazda vyrobiť na narodeniny. V pohároch sme mali Kora Bella 2016 z Pivnice Brhlovce. Náš prvý rok Spoza plota. Naša prvá návšteva Skalných obydlí v Brhlovciach. Našich prvých spoločných 10 rokov. 

Foto: Martina Javůrková. 10 rokov <3

Utiekli neskutočne rýchlo. Úprimne, to, čo zažila Alenka v ríši divov je šuviks proti dramatickým zmenám, ktoré sme sa nám udiali. Rada sa vraciam v spomienkam ku šťastným dňom, keď sme písali naivné príbehy odhodlania, prekvapení, učenia sa. Príbehy vína a chleba. Rozhovorov Spoza plota. Aj dnes je náš príbeh príbehom lásky a radosti. Dnes je však už prehĺbený a vytieňovaný, ako umelecom maľovaný obraz, aj žiaľom a Smrťou. 

Vstupujeme teda do ďalšej dekády. Vstupujeme do nej s rešpektom, a za seba hovorím, že aj so zvedavosťou. Veď kto by pred 10 rokmi tušil, že o necelý rok chytím do rúk obrovský kľúč a odomknem nielen mohutné dvere do pivnice, ale aj do celkom nového príbehu?


Chcete viac takýchto článkov alebo receptov? Stačí sa prihlásiť na odber Noviniek a budete dostávať pravidelné sezónne recepty e-mailom! V novinkách nájdete recepty zo sezónnych surovín, gurmánske tipy na víno, a súhrny aktuálne publikovaných článkov na blogu Spoza plota. Jednoducho vám nič neutečie.

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.