December vo vinici. Pohnúť sa z miesta

Končiaci rok má špeciálu atmosféru. Azda všetci cítime, že končí nejaká etapa našich životov. Ja aj trošku rekapitulujem, snažím sa pouzatvárať všetko, čo uzatvoriť treba, či už ide o pracovné povinnosti alebo vzťahy. Upratujem, vynášam staré a nepotrebné. Nebolo tomu inak ani tento december, akurát tentokrát som netušila, ako hlboké a dôkladné to upratovanie bude. 

Online degustácia so všetkým, čo k degustácii patrí.

Začalo to pritom celkom dobre. Hneď prvý decembrový deň sme sa zúčastnili online degustácie frankovky modrej. Ochutnali sme 10 frankoviek modrých, z ktorých každá bola úplne iná. Keby som nevedela, že degustujeme frankovku, v niektorých prípadoch by mi táto odroda ani na um neprišla. Bol to skvelý zážitok, ktorý odporúčam absolvovať každému, kto má rád víno a chce sa o ňom niečo dozvedieť. 

Vianoce

Inak december plynul v bežnej rutine. Práca, pečenie a varenie, prechádzky, krb a víno. Napiekli sme medovníky aj linecké koláčiky, dokúpili zásoby na varenie vianočných špecialít. Vianoce mohli prísť, a aj prišli.

Deň pred Štedrým večerom sme ešte chceli očistiť steny v mojej pracovni. To znamenlo, že musíme vypratať všetky knihy a knižnice, aby sme sa k tým stenám dostali. Naša knižnica je odrazom rôznych etáp nášho života. Kníh sa u nás nazbieralo dosť. S presunom sme začali okolo obeda a skončili sme za tmy. Ešte uvariť kapustnicu a hotovo! Posadila som sa na chvíľu v kuchyni a všimla som si, že sa mi trasú ruky. 

Uvedomila som si búchanie srdca a veľmi čudnú bolesť na hrudníku. Bolesť bola nepravidelná a nepredvídateľná. Občas intenzívna, občas len také poštuchovanie. Prejavy sedeli na všetky choroby, ktoré som vygúglila. Pred nami tri vianočné dni, kedy svet stojí. Voláme pohotovosť? Prejde to? Čo to vlastne je? 

Možno, keby sme žili vo veľkom meste s normálne dostupnou zdravotnou starostlivosťou, už by som mala za sebou nielen vyšetrenie, ale aj nejakú operáciu. Takto mi musel stačiť octový obklad, ktorý sa prikladá na hrudník v prípade srdcovej slabosti, rozmarínový čaj na úpravu nepravidelného tepu a čaj z imela a dráča na zníženie tlaku. Kapustnicu sme tento rok na Štredrý večer nemali, až na Silvestra som sa zmátožila dosť na to, aby som ju navarila.

Koncoročné prebudenie

Nádej mi do života vliala kamarátka, keď mi povedala, že voľakedy mala úplne rovnaké príznaky a po všetkých vyšetreniach, ktoré obehala sa zistilo, že má zablokovanú hrudnú chrbticu. Po niekoľkých masážach sa problémy vytratili. Poviem pravdu, neverila som tomu celkom, lebo už výraz “hrudná chrbtica” bol čudný, v živote som ho nepočula. Lenže hrudná chrbtica nielenže skutočne existuje, ale jej blokáda aj skutočne spôsobuje kolapsovo-infarktové stavy, závrate a bolesti. O stave mojej chrbtice, utrápenej sedavým zamestnaním, si nerobím žiadne ilúzie. Začala som tušiť, že závrate a praskanie v krku počas uplynulých mesiacov boli prvými poslami týchto vianočných problémov.

Okamžite, keď to bolo možné, som sa objednala na prvú masáž. Kým to možné nebolo, tak mi masáže dával gazda. Konečne sme plnohodnotne využili moje medicíny: krém z ihličia jedličky, kostihovjový krém aj levanduľový olej. Svaly som mala tak stuhnuté, že pri prvej masáži prišlo aj na použitie valčeka na cesto, pričom som doslova krochkala od blaha. Ozaj, vedeli ste, že existuje oficiálna terapia nazvaná maderoterapia, ktorá využíva rôzne drevené valčeky? Ja som to ani netušila, použitie valčeka a primeranej sily mi prišlo ako čosi, čo by mohlo zabrať – a aj zabralo.

Intuitívne som tiež zaviedla masírovanie chrbtice a lopatiek pomarančom, ktorý som chrbtom gúľala o stenu. Neskôr som zistila, že existujú aj masážne gule a guličky, ktorými sa … no, môžem masírovať o stenu. Zaviedla som aj nahrievanie chrbtice pri piecke a horúce sprchy. A potom konečne skončili Vianoce a ja som sa mohla objednať na profesionálne masáže a pilates. 

Pomedzi masáže a cvičenie som si nadávala, ako ďaleko som nechala veci zájsť. Zrazu som vedela celkom presne, akých chýb som sa dopustila, aj čo mám robiť pre to, aby som zvrátila dôsledky doterajšieho spôsobu života. Zdesila som sa, kam až som sa mohla dostať ani nie v až tak dlhodobom horizonte. Konečne som sa však zobudila z dlhého sna a začala som sa hýbať. Tak dúfam, že nie je neskoro.

Panta rhei

Všetko plynie. V konečnom dôsledku je jedno, čo sa udialo, všetko raz pominie. Aj radostné dni, ale aj bolesť. Podstatné je, akými sa stávame a akými sme my. Nie je životu prirodzené ostať väzňom svojej bolesti a smútku. Keď príde čas pohnúť sa ďalej, tak treba ísť ďalej. Život je ako divoká rieka, ktorá berie preč občas aj to, čo by sme si radi ponechali. Ale nedá sa brániť toku života. Dôverujme procesu a tomu, že divoká rieka života prinesie vždy aj niečo pekné. Tak šťastnú plavbu rokom 2022!


Prečítajte si zápisky aj z ďalších mesiacov roka 2021

Január | Február | Marec | Apríl | Máj | Jún | Júl | August | September | Október | November| December

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

*

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.