Mala to byť trvalka. Suchomilná. Znáša plné slnko. Nenáročná na starostlivosť. Na slnečný záhon.
Pre starého diabla sú toto všetko obľúbené slovíčka, pretože znejú ako povolenie na nedbanlivosť, hoci v skutočnosti je to len opatrná formulácia niekoho, kto rastlinu videl rásť v miernom stredomorskom podnebí, nie na mojej južne orientovanej slnkom prepečenej záhrade, do ktorej sa tieň hanblivo plazí až keď odbije poludnie. Viac ako polovica záhrady sa ho dočká vlastne až podvečer.
Vysadila som levanduľu, rozmarín, slamihu, šalviu a oregano, tymián. Z kvetov čistec vlnitý, ruže, orlíčky, ľalie, echinaceu a železník.
Potom prišiel jún 2026.
Slovenské leto, ktoré si zaumienilo dokázať, že slovo „sucho“ má úplne inú definíciu, než malo donedávna. Sucho doteraz bolo „mierne suchšie počasie s možnosťou dažďa podvečer alebo cez víkend“. Nové sucho je to, pri ktorom si ílovítá zem vytvára praskliny, do ktorých dá zasunúť ruka po lakeť a piesčitá v podstate okamžite vstrebe bežnú zálievku bez akejkoľvek stopy vlhkosti.
Diabol odkladá vidly a spokojne sa naťahuje na rozohriatu dlažbu. S pôžitkom pozoruje, ako sa moja levanduľa, ktorá mala byť symbolom bezstarostnosti, začína krútiť do seba ako niečo, čo si to celé rozmyslelo. Tymián a saturejka sa porúčali bez rozlúčky, nech odpočívajú v pokoji.
Skúsila som teoreticky rozlíšiť: sú tie rastliny naozaj suchomilné, alebo len tolerantné k suchu, aké ešte pamätá stredoeurópska klíma spred desiatich rokov? Popisy rastlín na e-shopoch nie sú odpoveďou. Ide o popis produktu a ten sa nemení podľa toho, či vonku máme dva dni tridsaťpäť alebo týždeň štyridsaťjeden stupňov. Popis je večný pre všetky letá, ktoré prídu.
Leto 2026 túto teoretickú otázku vyriešilo bez možnosti námietok: suchomilné sú núteno všetky. Tie, ktoré roky prežívali na skalke bez jedinej kvapky, teraz dostávajú večernú dávku vody ako každá kvetina v záhone. Rozmarín, symbol nenáročnosti a stredomorskej kuchyne, sa stal rastlinou, ktorú kontrolujem každé ráno ako prvú, či žije.
Jediná rastlina, ktorá sa nesťažuje, je paradajka na najhorúcejšom mieste záhrady, tam, kde georgíne zhoreli listy. Georgíne, ktorá podľa všetkých návodov na pestovanie, ktoré som našla, „vyžaduje slnečné stanovište“. Tú moju som presadila na miesto, kde je tieň už od jednej popoludnia a vstala z mŕtvych. Paradajka na úpeku rastie aj naďalej, bez extra zalievania, bez sťažností, ako živý dôkaz toho, že skutočná odolnosť sa nedá kúpiť.
Starý diabol spokojne natiahnutý na horúcej dlažbe si iróniu vychutnáva najviac — rastlina, ktorú som nezasadila, prežíva leto lepšie než všetky tie, za ktoré som vysadila s vierou, že „suchomilná“ alebo „na slnečný záhon” znamená presne to, čo je napísané.
Na budúci rok si sľubujem, že nič nové neysadím. Diabol súhlasí rýchlo a rád — vie, že záhradníci zabúdajú na porážku rýchlo. A keby nie, má v hre stále lákavé popisky a fotky na stránkach e-shopov.
Séria je voľne inšpirovaná knihou C. S. Lewisa Rady starého diabla (The Screwtape Letters, 1942) — jej formou aj postavou skúseného, trpezlivého pokušiteľa. Kým Lewisov diabol radil, ako zvádzať ľudskú dušu, ten môj sa uspokojil s oveľa skromnejším cieľom: mojou záhradou.
Každý mesiac môžete dostať e-mailom súhrn článkov a sezónne recepty. Prihláste sa na odber!
