Domáci olivový olej z Korfu

Čím som staršia, tým viac si cením staré priateľky z detstva. Tie, s ktorými sa poznáme ešte zo škôlky, kde sme spolu krčili nosmi nad špenátovým prívarkom so studeným vajcom natvrdo. S obitými kolenami sme skákali gumu a na lúke pri škôlke sa hašterili o najväčšiu púpavu, ktorú sme potrebovali do venčeka. Priateľky, s ktorými sa naše cesty na nejaký čas rozišli, pretože každá objavovala život z inej strany. Tie priateľky, s ktorými sa stretneme po rokoch, trošku otlčené životom, nadviažeme na rozhovor tam, kde skončil vtedy, nech to bolo kedykoľvek.

Jednou z takýchto priateliek je Evička, ktorej mamka bola detskou lekárkou niekoľkým generáciam detí v našom mestečku. Zo vždy usmiatej čiernookej okane s copmi vyrástla kópia svojej mamky. Keď na mňa vykukla cez skype, chvíľu som sa nemohla zbaviť pocitu, že vytiahne fonoskop a sústredene sa započúva do môjho dychu, aby mi naordinovala injekciu, pokoj na lôžku a zákaz telesnej výchovy týždeň po ukonční nemocenskej.

Vedela som už z facebooku, že žije na Korfu. To, čo sme si povedali medzi nami dievčatami, ostáva medzi nami. Prezradím vám ale, že som ostala zaskočená, keď mi povedala, že na Korfu, kde žije so svojim gréckym manželom a deťmi, majú svoje malé domáce hospodárstvo, ktorého súčasťou je olivový háj.

Keď som sa Evky spýtala, či sa tešila z toho, že po presťahovaní na Korfu bude mať vlastný olivový olej zverila sa mi, že ona ho dobré dva mesiace odmietala čo i len ochutnať, pamätajúc si jeho pachuť zo Slovenska. Keď videla svojho muža a Grékov všeobecne namáčať si v ňom chlieb a liať na šalát, nepridala sa. Jedného dňa ju Tasos, jej manžel, presvedčil, nech si k oleju aspoň privonia. Evka privoňala, ochutnala a zistila, ako veľmi sa mýlila, keď si myslela, že sa čo i len náznakom podobá na jej dôverne známy olej zo supermarketov. Postupom času sa od manžela naučila rozpoznávať jeho kvality a nuance ako znalci rozpoznávajú víno.

Prečítajte si aj: Dumky o víne

Ako chutí naozajstný olivový olej?

Podobne ako Evke, aj mne sa spájal mi olivový olej s podivnou pachuťou, ktorú som tolerovala ako daň za zdravú surovinu. Olej kupovaný v bežnom supermarkete s etiketou extra virgin a prísľubom extra kvality mi absolútne nechutil. Z kamarátstva som objednala desať litrov, pre seba, rodinu a priateľov, dúfajúc, že niekomu bude hádam chutiť.

Vôbec neviem, ako opísať vôňu a žiarivú farbu domáceho olivového oleja. To je niečo, čo treba zažiť. Spočiatku som ním šetrila, nakoniec ale som prijala fakt, že odteraz mám zabezpečený pomerne pravidelný prísun tejto dobroty a začala som ho používať namiesto všetkých olejov do všetkého, azda okrem vianočného pečiva a koláčov. Zálievka na šalát, marináda na mäso, cuketové čatní, cibuláda, polievky, teraz najnovšie aj do bylinkovej kozmetiky.

Vyskúšajte originálny recept: Cibuláda alebo cibuľový džem

Výrobou oleja je Tasova rodina známa už od roku 1959 a rodinný recept sa dedí. Najnovším počinom tejto rodinky je úspešná registrácia spoločnosti rodinnej spoločnosti Elaionas Tsirka. Spoločnosť produkuje domáci extra panenský za studena lisovaný olivový olej s aciditou 0,27 – 0,3. Kvalita oleja je certifikovaná inštitútom v Aténach, každá várka sa posiela na laboratórne testy, či spĺňa podmienky pre označenie extra panenský olivový olej a ostatné nutričné hodnoty.

Kvalitu oleja však negarantuje len aténsky certifikačný úrad. Ako povedala Evička: „Nie je problém vyrobiť hocičo, ale my sme sa rozhodli dať na etikety fotografiu Tasosa. Náš olej má prirodzenú aciditu, nie vyrobenú umelo v laboratóriu. Produkt, ktorý nesie jeho meno a tvár musí mať takú kvalitu, aby na ňu mohol on osobne byť hrdý. Vlastná tvár na vlastnom produkte je viac ako certifikát.“



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.