Február vo vinici. Nájsť správny smer

Naveľa prišli mrazy a sneh aj k nám. Bolo pekné vidieť vinicu pár dní zase raz s bielym kabátikom. Keď sa ho zbavila, tma sa váhavo začala meniť na svetlo o čosi skôr a večer sa slniečku chce z horizontu stále neskôr. Vinica je už ostrihaná. Aj ja by som uvítala nový zostrih. Ešte mesiac – dva a prestanem sa spoznávať v zrkadle. Do leta budem mať zrejme dredy.

Po strihaní

Pred pár rokmi boli jarné mrazy tak kruté, že niekoľko viničov vymrzlo. Niektoré sa znovuzrodili, iné nie. Ostali po nich prázdne miesta, ktoré nazývajú vinári oknami. Okno do sveta. Vlani sme do troch okien vysadili paradajky. Tento rok na ďalšie miesta vysejem bylinky. 

Naše prvé strihanie bolo pamätné nielen tým, že sme nevedeli, čo presne robíme, ale aj štvormetrovými šľahúňmi, ktoré nás pri práci zdržovali. Rokmi údržby si vinica na tento rituál zvykla. Len my sme nestíhali, popri všetkej ostatnej práci, spracovať rastúcu hromadu mladého pružného dreva. 

Raz som na internete obdivovala akési vence upletené z prútia viniča. Naliehavo som prosila môjho muža, nech ani jediný prútik nevyhodí, ja budem viť a aranžovať nádherné vence pre nás aj susedov! Realita ukázala, že tento talent mi daný nie je. Napokon sme kúpili drvičku a postupne sme prútie premenili na mulč. 

Tentokrát odstrihnuté letorasty ležia úhľadne medzi radmi viniča, a zase mi je ľúto len tak ich podrviť. Pre zmenu som si vymyslela úhľadne zviazané otiepky na grilovanie alebo na spodok vyvýšeného záhonu. Ak niekedy budem nejaký mať.

Kolobeh života

Ale čo ak vymrznú alebo odumrú aj iné viniče? Ktovie aká bude tohtoročná jar. Čo potom s toľkými oknami? Ja by som tam chcela nové viniče! 

Raz som počula, že to nie je reálne. Vraj starousadlíci nepríjmu medzi seba nových. Pobijú sa o výživu a výsledkom môže byť, že umrú obaja. Ďalší mi prisahali na kvalitné sadenice, vyšľachtené a donesené z profesionálneho záhradníctva, zasadené do vyhnojenej pôdy. Nám sa ale páči najviac myšlienka profesionálneho vinára, namnožiť si vlastné priesady. 

Bude to trvať dlhšie. Budú aj straty. Ale o pár rokov pôjde do zeme pár krásnych, silných, zdravých potomkov z prútia, ktoré dnes leží odstrihnuté na zemi. Je to podobné ako množenie ríbezlí. Pred dvoma rokmi na jeseň som do zeme zapichla 30 prútikov. Vznikla ríbezľová škôlka, v ktorej zatiaľ viac ako dvadsať ríbezľových detí prežilo. Tento rok sa presťahujú na svoje stále stanovisko. 

Tie ríbezle priniesol v naše prvé leto môj otec, aj ich zasadil a naučil ma ako ich namnožiť. Dnes, keď už s nami nie je, starám sa o tieto rastlinky na záhone namiesto plakania pri hrobe, ktorý je tak ďaleko. Keď sa oteplí, vysejem pomedzi ne aksamietnice alebo nechtík, nech je to pekné a nech si tam otrokárske mravce nenavláčia vošky. 

Keď koncom februára konečne vykuklo slnko, vyšla som od počítača na dvor. Nekonečne modrú oblohu bez jediného mráčika zabrali dva sokoly myšiare. Chvíľu krúžili nad vinicou, potom sa mocným mávnutím krídel presunuli nad polia v susedstve. Vyfotím si ich, keď sa vrátia, napadlo mi a vybrala som z vrecka mobil. Zapla som fotoaparát a pochopila som, že sokoly sa tak skoro nevrátia. Zo severozápadu priletelo lietadlo. Tak toto som už tiež riadne dlho nevidela!

Naplnil ma pocit spokojnosti. Napriek všetkému, život plynie. Druhá vec je, ako s ním naložíme. Moje ambície a plány sa zredukovali na to, čo vysadíme a zavaríme, koľko potrebujem múky na mesiac a či máme dostatočne pestrú, vyváženú stravu. Nervózna som najviac z toho, či stihneme včas upraviť koly a drôty, aby sme mohli uviazať letorasty. 

Nájsť správny smer

Keby sme letorasty neuviazali, rástli by hocijako. Tento spôsob spolunažívania sme v začiatkoch vyskúšali. Veď príroda si poradí najlepšie, mudrovali sme hlúpo. A vôbec, aj my máme radi slobodu, nech ju má aj vinica. Vinič najlepšie vie, čo je pre neho dobré! 

Možno vie, možno nevie. V každom prípade zhustne tak, že v lete sa vinica premení na sklenník a hrozna dá len toľko, aby sa nepovedalo. Vysoká vylhkosť vzduchu vyhovuje najviac hubám, škodcom, chorobám. 

Vo februári – marci sa javí vyväzovanie ako nepodstatné, ako čosi, čo má čas. Správne nasmerovanie je  však kľúčové pre správny rast a pre rodivosť.  Vyväzovať treba včas. Každým dňom pevnie drevo a čím neskôr sa vyväzuje, tým vyššie je riziko poškodenia dreva, ktoré môže prasknúť alebo sa zlomiť. Praskliny a rany sú otvorenou bránou k šíreniu chorôb. 

V starej vinici sú korene pokrútené časom a nastavené na istý rast. Mnohé už nejak zásadne nezmeníme, môžme len pracovať s tým, čo je, snažiť sa o čo najlepší výsledok v rámci možností. Aj takáto snaha sa však počíta a je užitočnejšia, než rezignácia. 

Aj náš život môže plynúť bez jasného smerovania. Ale nemal by. Na rozdiel od viniča, musíme sami nájsť cestu a dať nášmu životu zmysel. Aj keď, z času načas sa musím zastaviť, nadýchnuť, zdvihnúť hlavu, pozrieť sa hore a pripomenúť si, že napriek všetkému, život pokračuje.


Prečítajte si zápisky aj z ďalších mesiacov roka 2021

Január | Február | Marec | Apríl | Máj | Jún | Júl | August | September | Október | November| December


Novinky Spoza plota

Chcete viac takýchto článkov alebo receptov? Stačí sa prihlásiť na odber Noviniek a budete dostávať pravidelné sezónne recepty e-mailom! V novinkách nájdete recepty zo sezónnych surovín, gurmánske tipy na víno, a súhrny aktuálne publikovaných článkov na blogu Spoza plota. Jednoducho vám nič neutečie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.