Podpecník. Väčšinou som sa ním nechala zlákať na trhoch a hodoch. Boli fajn, ale stále mi čosi chýbalo. Stále sa mi zdali akési príliš vzdušné, čo je charakteristické pre kysnuté pečivo z droždia.
Milujem bryndzu a nikdy nepremeškám príležitosť kúpiť si hrudku tohto výborného syra, keď je príležitosť na kúpu z dôveryhodného zdroja. Dokážem ju jesť len tak, uštipovať kúsok po kúsku, až jej je príliš málo na použitie v kychyni a bohapusto ju dojem samotnú. Tentokrát som si povedala rázne nie!
Lenže. Kto by jedol v letných horúčavách pirohy či halušky? Odpoveď poznáte, ja bez problémov áno, ale nevarím len pre seba, takže som musela vymyslieť niečo iné. Pozrela som na našu krásnu červenú cibuľu, do cibulády sa mi ešte nechcelo, a tak som sa rozhodla pre kváskový podpecník.
Pred pečením (11:00 hod.)
Pripravila som si rozkvas zo 100 g polohrubej múky, 100 g vody a 1 lyžice ražného kvásku. Tento rozkvas je pomerne riedky, a v horúcom letnom dni mu stačili slabé 4 hodiny na linke a už zdvojnásobil svoj objem. Čím chladnejšie v miestnosti, tým dlhšie kvasenie.
Príprava cesta (15:00 hod.)
Zmiešala som 100 g pšeničnej polohrubej a 200 g pšeničnej hladkej múky. Pridala som 80 g mlieka, 50 g masla, 1 vajce, lyžicu medu, lyžičku soli a celý rozkvas.
Cesto som vymiesila do bodu, keď sa odlepovalo od stien misy. Nechala som ho kysnúť.
Za normálnych okolností by som pokračovala po kysnutí v pečení, lenže pri tomto pečení mi do procesu vpadli dve okolnosti – zaváranie a horúce letné teploty. Po zaváracom maratóne som už jednoducho nevládala ani žiť, zaspávala som posediačky.
A tak cesto putovalo o 19:00 na plech vyložený papierom na pečenie a do chladničky, kde ostalo celú noc.
Keby som ho nedávala do chladu, tak by som počkala na nakysnutie a pokračovala prípravou plnky. Ale ráno múdrejšie večera, hovorí stará múdrosť.
Kvások má chlad rád, takže ráno som vytiahla perfektne nadýchanú podpecníkovú placku. Ako bonus naviac, kým cesto nerušene kyslo v chladničke, ja som nerušene robila to, čo som potrebovala. Zavárala a spala.
Plnka na bryndzový podpecník (8:00)
Oddýchutá a s novou energiou som ráno nahriala rúru na 230°C a pokračovala v práci. Cesto som od stredu smerom ku okraju jemne postláčala dlaňou a vytvoril sa typický rustikálny vzhľad podpecníka.
Zmiešala som 125 g bryndze a 150 g kyslej smotany. Tieto množstvá si upravte podľa chuti, ja som chcela, aby bola plnka vláčna, ale výrazne bryndzová.
Na vrch som poukladala na kocky nakrájanú slaninku a kolieska červenej cibule. To je kombinácia chutí pre bohov. A po 20 minútach pečenia aj vôňa pre bohov. Slaninka pustila tuk, a ten sa jemne rozlial po okrajoch cesta, čím ich zmenil na chrumkavú delikatesu špeciálnej chuti.
Na záver som podpecník posypala som kôprom, čím sa zharmonizovali farby, vône a chuť. Podpecník sa takto zmenil na mandalu oslavy všedného života. Oslávte ho s pohárom môjho obľúbeného veltlínu.
