Autor fotografie: Ján Žitniak

Ľudia v hmle

Koncom októbra sa kopce a polia medzi nimi zahaľujú do hustých závojov hmly, akoby sa hanbili za jesennú nahotu stromov. Vôňa mokrého lístia každým dňom pozve na návštevu svoju kamarátku voňajúcu ako dym z dreva, ktorý stúpa rozvážne z komína. Komíny budú dymiť niekoľko mesiacov, počas ktorých sa človeku ani nos nechce vystrčiť do zimy.

Ranné hmly sú pripomienkou, že nie všetko v živote je jasné. Niekedy len hmlisto tušíme, okolo čoho prechádzame, na čo pozeráme. Pri ceste hmlou je na mieste pomalšia rýchlosť a zvýšená opatrnosť. Nielen v prírode, ale aj medzi nami ľuďmi nie je núdza o hmlisté situácie, o vypustenie pary natlakovanej životom. Občas to aj buchne, ak je ventil príliš tesný a para sa nedostáva von priebežne.

Pri plávaní v termálnom bazéne pod Tatrami som si všimla, že všetci ostatní sú v hmle, len okolo mňa je čistý vzduch. Pre ostatných som bola, prirodzene, zahmlená zase ja. Podobne plávame aj životom v príjemnej ilúzii, že v hmle tápajú tí druhí, že my vidíme jasne. 

Komunikačná hmla vzniká často v dôsledku emócií, predsudkov, chybného prvého dojmu, domýšľavosti. 

Napríklad keď si myslíme si, že ľudia z dediny sú zaostalí a jednoduchí, že ľudia z mesta nič nevedia robiť a majú plné vrecká zbytočných peňazí, že každý východniar pije prvú ligu, že ten chlapík v super obleku je za arogantný a za vodou, že krásna žena provokuje, že tá šedá myška bude ľahkou obeťou … máme kopu škatuliek, do ktorých strkáme ľudí a hneváme sa, keď nereagujú podľa našich predstáv. Nedôverujeme im. Isto to na nás hrajú. Naše vnímanie zahalí hmla a cesta k tým druhým je o to pomalšia, ťažšia. 

Alebo keď si myslíme si, že on si myslí, že ja si myslím – a výsledkom je komunikačný a vzťahový miš-maš založený na strachu, že ak poviem alebo nepoviem to či ono, tak ten druhý ma odsúdi, bude nenávidieť, zatratí ma. Stratím jeho či jej lásku, priateľstvo. Zahmlievame skutočnosť, aby sme vyhoveli. Aj iní zahmlievajú skutočnosť, aby vyhoveli tomu, čo sa domnievajú, že je dôležité pre nás. Stratili sme sa v hmle. 

Hmla je atmosférický aerosól, ktorý pozostáva z veľmi malých vodných kvapiek, resp. drobných ľadových kryštálikov rozptýlených vo vzduchu, ktorý zmenšuje vodorovnú viditeľnosť pri zemi aspoň v jednom smere pod 1 km. Hmla preto vzniká najčastejšie nad mokrou zemou, nad vodnými plochami, prípadne v blízkosti riek, v podvečer alebo v noci. Ráno trvá väčšinou len dovtedy, kým Slnko na danom mieste dostatočne ohreje zem.

Zdroj: Wikipédia

Príroda je múdra. Príroda vie, ako sa zbaviť hmly. Stačí prehriať zem. Myslím, že to by sme mohli zvládnuť aj my. 


Za titulnú fotografiu ďakujeme fotografovi Jankovi Žitniakovi, ktorý takto krásne zachytil rannú hmlu nad Tešmakom z najvyššieho kopca v Šahách.




Prihlásením súhlasite  so spracúvaním osobných údajov podľa našich zásad o spracúvaní osobných údajov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.