Máj spoza plota. Mesiac, v ktorom sa rodí budúcnosť

V máji sa stretáva minulosť, keď na vetvách holých po zime rašia listy a ostrihaný vinič otvára oči do ďalšieho roka, s prítomnosťou, v ktorej sa o staráme o to, čo máme pred sebou a budúcnosťou, ktorá – či sme pripravení alebo nie, je za rohom.


V histórii počasia spoza plota bol máj vždy mesiacom, ktorý bol plný vôní, farieb, kvetov. Mesiacom, v ktorom ratolesti viniča pretekali v raste, tvorila sa násada budúcich strapcov a my sme nestíhali vylamovať zálistky a dreve. Tento rok vinič spal oveľa dlhšie a svoju zvyčajnú zelenú show predvádza až v júni.

Mám takmer pocit, akoby máj ani nebol. Ale aj tak ma vždy nanovo prekvapuje vitalita tejto magickej rastliny. Ostrihaná nakrátko, len také pahýle navonok suchého dreva, s pokrútenými kmeňmi, a predsa. Keď príde jej čas, otvorí oči, rozvinie lístky a odrazu pozeráme na zelené ratolesti s násadou budúcich strapcov!

Slnko a dážď? Nie, samá voda! 

Čoho sme tohto roku v máji mali veľa, bola voda. Každý doterajší rok sme len s veľkými ťažkosťami zvládali polievať vysadené sadenice a semienka. Práve v období, keď potrebujú najviac vlahy, nádrže na dažďovú vodu boli prázdne, zem suchá a studňa nie je nekonečný zdroj. Neskôr, keď už bolo vody v nádržiach dosť, tak aj často pršalo a – nepotrebovali sme ju!

Tento rok to vyšlo vlastne skvele. Sotva sme vysadili a vysiali zeleninu, začalo pršať. Pršalo nepretržite skoro dva týždne. Bylinky vysiate na záhon vzorovo vzišli, rovnako aj rukola a cibuľa. Fazule sa ukazujú tiež nádejne.

Paradajky chvíľu vyzerali, že to nedajú, ale stačili dva týždne plné slnka, a rozbehli sa. A možno napokon aj uhorky prekvapia. Verili by ste, že taká obyčajná zelenina, ako uhorka, nakladačka, ktorej sú plné fľaše v regáloch supermarketov, nevystrčila v celom okrese niekoľko týždňov ani jeden lístok? A to sme ich u nás siali presne a Marka, keď patrí podľa pranostiky uhorka do jarka. Už ani tie pranostiky nie sú to, čo bývali.

Dostatok vlahy a následné teplo sa páčilo tráve a burine. Zeleninové záhony, na ktoré sa pre blato nedalo vkročiť, sa zmenili na anglický trávnik a tráva vo vinici tiež vyrástla ako … no, z vody, áno. A ja som konečne pochopila, prečo sa hovorí, že “z májového dáždika sa rastie”. Keď som bola malá, verila som, že ak v máji zmoknem, tak podrastiem ja. 

A tak sme sedeli doma

Kým sa nedalo chodiť veľmi von, zabávala som sa v kuchyni. Bolo tak chladno, že ešte uprostred mesiaca sme občas kúrili. V rámci psychohygieny – lebo ťažká sivá obloha na nálade nepridá – som urobila cestoviny prvýkrát v živote z kila múky a domácich vajec naraz. Experimentovala som s cestom spod vody, robila som koláčiky aj kváskový chlieb touto starou metódou. 

A mixovala som soli. Napríklad cesnakovú soľ z cesnaku, ktorý ostal z minulého roka zabudnutý na záhone. Očistila som miniatúrne štipľavé hlavičky, orezala obsušené lístky a v mixéri som ich zmixovala so soľou. So soľou som zmixovala aj ihličie jedle, keď sme osekali pár spodných konárov. Zvyšok pôjde do oleja, mastičky a čaju. Celkovo sa tento rok javí pre bylinky priaznivo, už mám nasušené fialky aj purpurovú fialku a zádušník. Na jeseň ich namiešam do prieduškových čajových zmesí. 

Na čosi bol tento daždivý máj predsa len dobrý. Nič ma nerozptyľovalo od práce. Veľa som čítala a mala som pocit, že všetko stíham. Veď áno, keď sa nedalo vonku nič robiť. Keď prestalo pršať, práca za počítačom sa mi zrazu zdala fádna. Radšej by som vybehla von. Nesťažujem sa však. Vlastne si celkom užívam štruktúru klasického dospeláckeho týždňa. Zase raz mávam víkendy, ktoré si užívam ako dni voľna a domácnosti. To tu už dávno nebolo!

Druhá päťročnica

V máji najviac pozornosti venujeme tomu, ako sa javí budúca úroda.  Sledujeme, čo treba ešte urobiť, čo stihneme. Plánujeme, koľko čoho budeme potrebovať, aby sme vytvorili dostatočné zásoby jedla na ďalší rok, a tiež aby sme mali na rozdávanie pre rodinu a priateľov. Niežeby sme museli. Ale bol by hriech nechať ležať zem ladom alebo ju premeniť na prázdnu zatrávnenú plochu. 

Inak si ale nerobíme bohvieaké plány, Druhú päťročnicu sme si predstavovali veselšiu. 

Áno, keď príde čas, keď vytiahneme kotlík a v ohnisku založíme oheň. Budeme variť, zavárať a – spomínať. Naši drahí, ktorí nás počas uplynulého roku opustili, nám stále chýbajú. 

Vraj čas lieči. Nevravím, že naša bolesť a smútok sú stále rovnako intenzívne, ale hojace sa rany stále bolia. Okrem bolesti si všímam, že občas sme akoby stratení. Stratili sme ľudí, s ktorými sme sa radili, diskutovali, medzi rečou sa učili a zisťovali, čo sme už mali urobiť a neurobili. Čiastočne nám pomáha uvedomenie, že je teraz na nás, aby sme odkaz tých, ktorí odišli, odovzdávali ďalej. Lebo ako hovoril krstný otec blogu spoza plota – žiť sa musí. 


Prečítajte si zápisky aj z ďalších mesiacov roka 2021

Január | Február | Marec | Apríl | Máj


Dostávajte pravidelné sezónne recepty e-mailom! Prihláste sa na odber Noviniek Spoza plota. V novinkách nájdete recepty zo sezónnych surovín, gurmánske tipy na víno, a súhrny aktuálne publikovaných článkov na blogu Spoza plota. Jednoducho vám nič neutečie.

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.