Marec vo vinici. Prebudenie do reality

“I já jsem vinicí a mé plody budou sesbírány pro vinný lis,

a jako nové víno budu uchován v nádobách věčnosti.”

(Gibran Khalil, Prorok)

Väčšina marcov na juhu prinášala rozvoniavajúce fialky, sviežu žihľavu, nádej v pukoch stromov aj vinice. Tento marec bol studený, upršaný, veterný a skúpy na všetky svoje zvyčajné dary. Tento marec nám dal veľmi málo a vzal veľmi veľa. Hneď začiatkom mesiaca volal môjmu mužovi sused spoza plota, že jeho posledný korona test bol pozitívny. O dvanásť hodín sme rovnakú správu dostali aj od švagra.

Únikovka 

Cez deň sme sa každý ponorili do svojej práce. Osvedčený spôsob, ako sa odpútať od ťaživých myšlienok a unaviť sa tak, že spánok príde bez ohľadu na narastajúce obavy. Stĺpiky v rade boli vymenené, vinézy zviazané, všetko bolo upratané, jedlo navarené, e-maily zodpovedané. Cez víkend sme sa napriek chladnému počasiu vybrali na prechádzku. 

Cestou sme sa stratili v labyrinte húštin, ktoré predeľujú polia. Od vidím do nevidím bola len modrá obloha, zelené polia a hnedé pásy húštiny, z ktorých vybiehali srnky. Chvíľami som neverila, že náš domček ešte niekedy uvidíme a rozprávka o Jankovi a Marienke, ktorí sa stratili v lese, začala byť dosť realistická. 

Začínalo sa stmievať, keď sme sa konečne obišli húštinu, za ktorou bolo to pole, za ktorým je naša vinica. Ostré zapadajúce slniečko ma oslepovalo tak, že som bránu ani nevidela a nohami som ledva prepletala. Môjmu mužovi sa prechádzka páčila. 

Náš druhý sused práve spílil starý orech. Dohodli sme sa, že časť dreva si vezmeme. Sused systematicky roztriedil drevo podľa hrúbky a dĺžky, o pár dní sme ho spoločne vyvozili vo fúrikoch na náš dvor. Ani sme netušili, že to bol posledný deň, ktorý sa bude tváriť, že všetko je v poriadku. 

Zvyšok mesiaca nás previezol horskou dráhou smútku, strachu, nádeje, modlieb a tak stále dookola. V poslednej dekáde mesiaca horská dráha spadla. 

Prebudenie

Namiesto osláv nášho výročia svadby a mojich narodenín sme plakali na dvoch pohreboch. Opustil nás svokor, nečakane a náhle ho zobrala korona. A suseda spoza plota tiež. 

Nastalo smútenie všetkých jeho priateľov žijúcich po celom svete. Jeho dobrácka tvár sa na mňa dívala z obrazovky počítača. V jeho obľúbenom tričku, v obleku, či sediac ako kráľ na moste v jeho milovanej Budapesti, mladý Jozsi vo vojenskej uniforme … a ja som stále nemohla uveriť, že sa deje to, čo sa deje, že skutočne odišiel posledný gentleman zo Šiah. 

Náhle prebudení do tvrdej reality, stojíme vo víre tisícich myšlienok a jednej otázky. Ako ďalej?

Odišiel človek, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Neprešiel deň, aby sme sa aspoň na chvíľu nevideli. “Dobrého zdravia, občania!” zdravil nás bodro. 

Počas pohrebu mi náhle stislo srdce, keď som si uvedomila, že či ešte niekedy bude znieť maďarčina na našom dvore. Ktovie, či sa mi podarí splniť nerozvážne vyslovený sľub a naučiť sa ju. 

Víno 2020

Na jeseň s nami robili víno švagor, strýko a sused. Švagor sa z korony uzdravil, strýko a sused nie. Koštujú vína v nebi so svokrom, manželovým krstným, a mojim otcom. A s Braňom, ktorý dal blogu spoza plota meno. Spomíname na všetkých tých, ktorí nás opustili v priebehu posledných 12 mesiacov. 

Viem, že sa naučíme žiť s bolesťou. Jazvy na duši nesieme s istou mierou hrdosti, pretože ich spôsobila bolesť za ľuďmi, ktorých poznať bola česť. Len sme ešte veľmi unavení a smutní.  Akokoľvek studená, jar predsa len prišla a treba sa postarať o záhrady a stromy. 

Vysadila som na celý záhon cibuľu a vysiala kvety pod okno susedovej pivnice. Budem poctivo polievať, Jozsi! 

Chvíľami premýšľam, či budem ešte vládať a mať chuť viesť ďalej tento blog spoza plota. A potom si spomeniem aký hrdý bol Jozsi na tento projekt. Lebo z druhej strany plota býval, pracoval a žil on so svojou ženou. 

Spoza plota sme viedli rozhovory na pokračovanie. Nebolo témy, o ktorej by sa s ním nedalo hovoriť, či to boli recepty alebo záhradnícke postupy, pracovné témy, historky z mladosti, politika, história. Obohatil nás svojimi vedomosťami a skúsenosťami, o ktoré sa ochotne delil. To jeho víno meralo čas našich rozhovorov. On bol ten, vďaka ktorému sme sa tu, vo viničnom domčeku na Lubihegyi, cítili ako doma. Ďakujeme a nikdy nezabudneme!


Dostávajte pravidelné sezónne recepty e-mailom! Prihláste sa na odber Noviniek Spoza plota. V novinkách nájdete recepty zo sezónnych surovín, gurmánske tipy na víno, a súhrny aktuálne publikovaných článkov na blogu Spoza plota. Jednoducho vám nič neutečie.

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.