Metafory života (2)

Celé leto som očami netrpezlivo tlačila kalendár, nech hrozno dozrie s čo najmenšími ujmami a tŕpla som pri každej búrke, či nás neobdarí aj ľadovcom. Vody bolo u nás toto leto málo, a keď už pršalo, tak krátko a veľa. Napokon úmorné letné horúčavy pominuli a prišla jeseň. Bude dážď, bude voda! 

O vode rozmýšľam často. Tento živel je darcom života, rovnako ako smrti. Nejeden záujemca o ruku princeznej v našich rozprávkach sa musel popasovať s úlohou doniesť živú a mŕtvu vodu rozmarnému kráľovi. A vlastne aj v skutočnosti, človek vždy hľadal živú vodu a svoje sídla si od nepamäti budoval tam, kde bola čistá, pitná voda.

Voda spája ľudstvo historicky aj globálne. Vyparovanie vody a suchá na jednom mieste sa prejavia ako záplavy inde. Či sa nám to páči alebo nie, sme jedna planéta, jeden ekosystém. Nedá sa mať “naporiadku” vodohospodárstvo podľa hraníc, bohatstva krajiny alebo náboženstva. Sme globálni susedia a naša planéta je jedna obrovská sústava spojených nádob. 

Psie dni

Potvrdzuje to aj história. “Psie dni” (dies caniculares) začínali v starovekom Grécku a Ríme východom hviezdy Sírisu, nazývanej Psia hviezda, zo súhvezdia Veľkého psa. Sírius je na oblohe viditeľný tesne pred východom Slnka v období medzi 22. júlom a 23 augustom. Do stredomoria prináša najsuchšie a najteplejšie dni roka. Starovekí Egypťania na ne čakali ako na spasenie. V júli pred slnovratom začali vody Nílu pomaly stúpať, každý deň o 4 – 8 cm a v auguste sa rieka vyliala a zaplavila zem životodárnou vlahou, priniesla bahno plné živín dôležitých pre zem. Gréci pripisovali rozvodnenie Nílu prietržiam mračien v Etiópii a Egypťania sa zase čudovali, že Gréci pre svoje záhrady potrebujú dážď z nebies. Tento úkaz sa dial pravidelne vždy vtedy, keď bolo videteľné súhvezdie Sírius – Psia hviezda. 

Avšak rituály, zariekania a modlitby za dážď prenikli do každého kúta sveta. Voda znamenala život, suchá prinášali chudobu, hlad, choroby a vojny. Ozaj, viete, že aj ruské “kanikuly”, prázdniny, majú pôvod práve v súhvezdí Veľkého psa (Canis Major)? Ktovie ako a prečo sa stali neskôr psie dni synonymom ťažkého obdobia a zlé počasie. 

Ďakujem za vodu. Voda nás učí, že vytrvalosťou pohneme aj skalou. Učí nás, že vždy si môžeme nájsť svoju vlastnú cestu.

Voda je premenlivá ako život sám. Je číra a pokojná, ale aj búrlivá alebo kalná. Mení sa na paru aj ľad, v letné ráno a večer nás osvieži rosa, podvečer kraijnu zahalí romantická hmla a v zime sneh. Niektoré potraviny voda rozmočí, čajové lístky a kvety byliniek jej odovzdávajú svoju silu a iné potraviny si vo vode zachovajú čerstvosť. 

Voda nás očisťuje. Vodou zmývame prach z celého dňa, rovnako ako aj únavu a smútok. Ranná sprcha nám dodáva energiu a švih do života. Čo by sme len robili bez vody? Nikde nenačerpám toľko energie ako v kúpeľoch, keď sa vďačne vystieram a nechávam nadnášať teplou vodou plnou minerálov. 

Voda a vzduch

Voda je kvapalným spojením dvoch plynov, a preto sa nedá o vode hovoriť bez toho, aby sme nehovorili aj o vzduchu. Priveľa vzduchu a jeho teplota vyháňa vodu. Schne zem, schnú jablká a šípky, ktoré suším na čaj. Keď sa nám upchal ventil na prívod vody do vodovodného kohútika alebo klesol tlak vzduchu v čerpadle na studni, ľutovala som, že som sa na základnej škole neučila lepšie fyziku. 

Od minulého roka premýšľam o zvláštnych synchronicitách, ktorých som bola svedkom. Keď vlani ochorel môj otec, ako prvé mu rozširovali priechodnosť žlčovodov. Keď som krátko na to ochorela ja, zápal zvukovodov mi zapchal uši – a práve vtedy sa zapchala naša kanalizácia. Celý svet mi pripomínal dôležitosť umenia nechať niektoré veci odísť, nechať ich plávať. 

Medzi nebom a zemou … je voda

Neviem, či si dobre pamätám, že človek sa vraj skladá až zo 70% z vody. Stačí sa ale zamyslieť nad tými najviditeľnejšími tekutinami – sliny nám pomáhajú vychutnať si a stráviť jedlo, moč a pot odvedú z tela toxické látky, slzy uľavia duši a krv, krv je základom nášho života. 

Alchymisti stotožňovali vodu s emocionálnou rovinou žitia. Možno to pramení v tom, že nás strhávajú emócie, ponárame sa do ticha alebo trpíme v životných búrkach. Skúste si napríklad spomenúť, aký je to pocit, keď vás niekto, komu ste dôverovali, podviedol. Hoci možno aj ste z podvodu vyšli bez materiálnych škôd, ranil vaše city. V pozitívnom svetle sa zase môžeme cítiť zaplavení pokojom alebo láskou. Tak či onak, nemôžme ostať zaseknutí v jednej emócii, voda musí cirkulovať, život musí plynúť ďalej, inak zatuchne ako mŕtvy rybník. 

Prívrženci učenia feng-shui zase tvrdia, že kvapkajúci vodovodný kohútik symbolizuje finančné straty. Peniaze sú zhmotnená energia. Náš čas a um vymieňame za (od)menu, ktorou platíme za to, čo potrebujeme. Alebo chceme.

Moje metafory

Začalo jesenné obdobie dažďov. Je to v suchu. Dni sa začnú postupne skracovať, čas bude plynúť pomalšie a ja budem mať čas meditovať o vode. A o jazyku, ktorý používam. 

Má môj život dosť šťavy? Nenechávam sa namočiť do situácií, ktoré ma oberajú o energiu? Chvalabohu, aspoňže sa netopím v dlhoch, netečie mi do topánok a nie som ako zmoknutá sliepka. Život mi – myslím – nepretiekol len tak medzi prstami. Možno aj preto, že nechávam plávať situácie, v ktorých by som musela čakať, až naprší a uschne. Ktovie, aký je to pocit, byť za vodou? Nezabúdam vo víre udalostí sledovať svoj cieľ? Plávam v súlade so svojim vlastným prúdom? Vodopád myšlienok a gejzír nápadov len tak tryskajú! Lepšie ako topiť sa v problémoch! 



Prihlásením súhlasite  so spracúvaním osobných údajov podľa našich zásad o spracúvaní osobných údajov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.