Najväčšia lekcia z vinice

Naša vinica je malá, ale lekcie dáva veľké. Občas ma až zaráža, s akou presnosťou trafí vždy do miesta, ktoré to potrebuje najviac. Napríklad moje lipnutie na sto a jedna maličkostiach a neschopnosť zbavovať sa priebežne a premyslene toho, čo zavadzia, nepomáha, rozptyľuje. 

Ak chcete dobré víno, tak musíte byť disciplinovaný a nemali by ste podliehať emóciám.

Vinič je mimoriadne vitálna rastlina, a zároveň rastlina, ktorá potrebuje pevnú ruku, inak z nej nebudete mať nič. Budete mať bujné listy a prúty, ale minimum hrozna a s mizernou cukornatosťou. Takže nič. 

Ako dosiahnúť, aby vám vinič dal víno? Okrem starostlivosti o pôdu, okolie vinohradu a zdravie rastlín, musíte viniču uviazať vetvy. Nasmerovať ho. Ako, to už závisí od odrody, polohy a kumštu každého vinohradníka.

No a potom je ešte podstatné vylamovanie, presvetľovanie a preberanie strapcov.

V mene budúcej úrody!

Predstavte si, že len pár mesiacov po tom, čo vyrašili a vy sa konečne tešíte z toho, že vinohrad sa zazelenal, a už aj treba niektoré z tých zelených vetvičiek vylamovať. Vždy sa na to pár dní musím odhodlávať a povzbudzujem sa šomraním hesla “v mene budúcej úrody …!” – lup, chrup, a vetvička je fuč.

Lenže to nie je všetko. V istom období treba odštikovať vrcholce viniča a otrhať listy. Koľko, kedy a kde, to je opäť závislé od lokality, odrody, spôsobu uviazania – a kumštu vinohradníka. 

Ale ani to nie je všetko. V istom období treba – a teraz sa podržte – odstrihnúť dozrievajúce strapce! Naozaj. Po všetkej tej piplačke, keď už konečne tie strapce sľubujú víno, treba niektoré z nich odstrihnúť. Normálne odstrihnúť a zahodiť. 

Pretože vinič funguje ako rozvádzač elektriny, akurát namiesto elektriny rozvádza, veľmi zjednodušene povedané, cukor. Energia prúdi do každého listu, do každého výhonku, do každého strapca. Ak teda chceme, aby hrozno dosiahlo do oberačky primeranú cukornatosť, tak musíme obmedziť množstvo tých listov, výhonkov a strapcov. Logické predsa. Strapcov bude menej, ale budú kvalitnejšie. 

Kým olamovanie výhonkov, snímanie vrcholcov a presvetľovanie listovej zóny dokážem už brať ako tak neosobne, preberanie strapcov – teda odstrihávanie tých nadbytočných – mi stále robí problém. Cítim sa skoro ako vrah. 

Ale naučila som sa. Buď chcem víno dobré, alebo veľa. Ak veľa, tak výsledkom môže byť aj nula. Ak sa nevzdám toho, čo nevedie k mojim cieľom, tak ich nedosiahnem. 

Vedieť si vybrať, rozhodnúť sa pre pár podstatných vecí, neplytvať energiou na to, z čoho nebude aj tak žiadny úžitok, to je veľké umenie. Niekto ho zvládne skôr, iný neskôr. Jedno je ale isté. Ak na vetvách nášho života visí príliš veľa strapcov, nedozreje poriadne ani jeden a naše víno nebude nič moc. 

Bude to chcieť dobre ostré nožnice, pevnú ruku a vieru, že to, čo získam bude hodnotnejšie ako to, čoho som sa vzdala. 



Prihlásením súhlasite  so spracúvaním osobných údajov podľa našich zásad o spracúvaní osobných údajov.

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.