dec 182018
O povolaniach

Pracovne cestujem veľa, už roky. Ako?  Najčastejšie autobusom, vlakom. Baví ma ruch na staniciach, nabitý náhlením, romantickými rozlúčkami a láskyplnými stretnutiami ľudí. Baví ma v lete ochutnávať zmrzlinu v stánkoch a v zime horúcu kávu v kaviarniach popri staniciach, odkukať dekoráciu na stole a začuť dávno nepočutú pieseň v rádiu. Vďaka pobehovaniu na autobusových staniciach som objavila vo vitríne jednej záložne knihu, poklad, ktorý som roky nevedela nájsť v žiadnom antikvariáte.

Nedávno som dokonca objavila aj celý antikvariát s kaviarňou a stohmi fantastických kníh, skrátka láska na prvý pohľad! Čo môže byť krajšie, než sa zo zasneženej ulice schovať v útulnej teplej kaviarničke plnej kníh?

Z každého antikvariátu, ktorý som kedy navštívila, mám nejaký úlovok. Tradícii som ostala verná aj tentokrát. Keďže mi bolo jasné, že mám na všetko, čo chcem v tom antikvariáte zažiť len slabú pol hodinku, ani som sa nepokúšala prelúskať úhľadné zelené kôpky detektívok zo Zelenej knižnice. Verneovky a Stopy som tiež obišla a od stola s kávou a limonádou som vykročila ku knihám spoločensko-vedným. Prečo? Netuším. 

“Kni-ha-o-po-vo-la-niach … Kníha o povolaniach? Rok 1977? Tak to som zvedavá!”, pomyslela som si, dopila kávu, manžel džentlmensky zaplatil a už ma aj podopieral pri chôdzi, lebo v čižmičkách na podpätku som sa nebezpečne vratko potácala čerstvo napadným snehom na ulici.

Pôvodný zmysel výrazu “mať povolanie” bol byť (za)volaný hlasom. Každý s povolaním počuje hlas svojho vnútorného človeka, je (za)volaný. Čím menej rozvinutá osobnosť, tým nejasnejší a nevedomejší je tento hlas, až kým sa nestratí a nesplynie s okolitou spoločnosťou. Na mieste vnútorného hlasu sa ocitne hlas skupinových konvencií a povolanie je nahradené kolektívnymi nevyhnutnosťami. (C. G. Jung, Výber z diela 7)

Prvá časť cesty trvala dvadsať minút. Potom sme prestupovali na iný spoj a naplánovali sme si ďalšiu kávu v kaviarni. Táto bola zariadená v industriálnom štýle a pri káve sme sa sa dohodli, ako vyriešime naše police do kuchyne. Jasné, že presne tak, ako bol postavený barový pult okolo presklenej steny tej kaviane. Mali sme fakt čas si to dôkladne obzrieť, na obsluhu sme v kaviarni, kde okrem nás bol ešte jeden pár, čakali dobrých desať minút. Následne sa odkiaľsi vynorilli  naraz traja čašníci, ktorí zmätene pripravovali dve objednávky a namiesto horúcej čokolády som dostala ristretto. 

“Dobrý predavač musí poznať nielen tovar, ale i ľudí”, prečítala som manželovi, významne gúľajúc očami, z kapitoly “Obchod, pohostinstvo a miestne hospodárstvo” v mojej novej knihe. 

“Elegancia pohybov, pôvabný zovňajšok, vyberané spôsoby čašníkov a kultúrne prostredie, tak by mala vyzerať každá reštaurácia a jedáleň, a o to by sa mal usilovať každý čašník. Okrem toho musí poznať jedlá a nápoje, dokonale počítať, manipulovať s pokladnicou, ovládať aspoň jeden svetový jazyk. No a psychológia je i tu viac ako potrebná.” 

Cestou domov som sa usmievala na prvý tohtoročný sneh ležiaci na poliach a lesoch a cítila som na načisto vianočne. Nie, nechcela by som byť šoférom. Beriem na vedomie, že sú miesta, kam sa bez auta nedostanem. A som uzrozumená aj s tým, že nemusím ísť všade. Dokonca som dospela k názoru, že keď budem skutočne slobodná, tak už nebudem musieť chodiť vôbec nikam, ako ten strom, ktorý stojí pevne zakorenený v zemi. 

O koreňoch života

Počas predvianočného doťahovania posledných povinností sa mi v hlave rodia plány na budúci rok. Napríklad tá kaviareň s antikvariátom … najradšej by sme si ju adoptovali, tak nás očarila. Keď sme sa o tom rozprávali, uvedomili sme si, že my vlastne máme doma veľmi slušný knižný základ na taký antikvariát a dobrú kávu vieme robiť tiež.

Tak uvidíme, aké sny si splníme budúci rok. Lebo veď viete, neverím na zázraky, spolieham sa na ne. Ako to dieťa, ktoré prišlo medzi modliacich sa za dážď s dážnikom, aj ja si pre istotu si začnem nacvičovať elegantné pohyby a sčítanie – odčítanie. 

Páčil sa vám článok? Dostávajte e-mailom všetky novinky spoza plota!

Prihlásením súhlasite  so spracúvaním osobných údajov podľa našich zásad o spracúvaní osobných údajov.

Martina Javůrková

Milujem pečenie, varenie a experimentovanie v kuchyni. Nové recepty skúšam neúnavne a skúmam metodicky, ako som sa to naučila počas rokov, keď som študovala chémiu. Rovnako milujem náš vinohrad a záhradu, mojich obrovských učiteľov. K životu mám celostný prístup a baví ma objavovať paralely biznisového a kuchynského prostredia. Príroda mi je inšpiráciou, v ktorej sa spoznávam metafory života. Svoje dve vášne - biznis a jednoduchý vidiecky život - som pretavila do životného štýlu. Aj preto sú dnes všetky služby mojej spoločnosti dostupné doslova a dopísmena spoza plota. Vediem odborné HR a manažérske školenia, pôsobím ako špecialista pre ochranu osobných údajov podľa GDPR, poskytujem poradenské služby firmám aj jednotlivcom. Medzi ne patrí kariérny koučing a individuálne programy pre začínajúcich podnikateľov alebo tých, ktorí uvažujú, že prejdú zo zamestnania na voľnú nohu a nevedia kedy, ako a či vôbec. Ak ma potrebujete pracovne, zabehnite na www.dimensions.sk - môj firemný web.


Write a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.