Postupne prechádzame na nový systém vedenia domácnosti, snažíme sa zbaviť sa najmä jednorazových plastových obalov a nekupovať už nové. Čo vám budem hovoriť, už mi idú na nervy všetky tie plastové obaly a miniobaly, v ktorých je zabalené hádam už všetko. A tak už pár mesiacov odkladám všetky možné fľaše a dózy z iných potravín, ktoré sme dojedli a postupne ich zapĺňam múkou, kokosom, makom, orechami a tak podobne.
Ale čo s touto hŕstkou pohanky? Chvíľu som dumala, že si z nej urobím ráno kašu, ale nejak som na ňu nemala chuť. Potom som si povedala, že skúsim dať zase raz šancu nepečeným sušienkam s jarnou cibuľkou.
V každom prípade som namočila pohánku a mandle na noc. Slnečnicové semienka som nemala, a tak som si povedala, že keď už mením recept, tak ho zmením poriadne. A. namiesto slaných sušienok urobím niečo sladké. Zdravé a ľahké. Bez múky. Voňavé.
Suroviny
- pohánkové vločky
- mandle
- vlašské orechy
- hrozienka
- kakao
- javorový sirup
- škorica alebo perníkové korenie
- všetky tieto suroviny si môžete namiešať v ľubovoľnom pomere
Pracovný postup
Večer som dala do veľkého pohára vločky, ktoré som zaliala vodou, dala som asi trojnásobok vody, lebo vločky naozaj riadne napuchnú. Do druhého pohára som dala do vody namočiť mandle, tých bolo pol balíčka.
Na druhý deň som vločky aj mandle precedila. Hodila som ich do mixéra a zapla. Pridala som asi dve hrste vlašských orechov. Potom som z chladničky vybrala zvyšok, asi tak za dve lyžice ríbezlí, ktoré tam smutne sedeli na dne fľaše od jesene. Boli pôvodne ferementované v mede, keď som robila medovinu.
Farba bola ružovkasto šedá a vôbec sa mi vôbec nepáčila, tak som sa rozhodla, že ju vylepším kakaom. Pre sladkosť som pridala ešte trochu javorového sirupu, ktorý zároveň pomáha aj udržať zmes lepivú. Nakoniec som pridala aj perníkové korenie pre vôňu. Úplne posedné som prihodila do už pomerne hladkej zmesi zlaté hrozienka a mandlové lupienky, nech nestrašia v otvorenom vrecúšku v špajzi.
Na plech som si dala papier na pečenie a poriadne som prehrabala zmes v mixéri. Lyžicou som ju vyberala a uťapkala som placičky, ktoré som kládla na ten plech. Poviem pravdu, bola som skeptická, či to bude vôbec držať. Tie placky sa nedajú robiť extra tenké a z tej zmesi ani nie je klasické cesto, pracuje sa s ním podobne ako keď sme sa snažili uťapkať bábkovy z piesku na pieskovisku.
Plech som položila do pece. Drevo som prikladala len sporadicky, aby som udržala, teplotu v v rozpätí 50 – 70°C. Cieľom nie je piecť ale sušiť budúce sušienky. Po necelej hodine som ich otočila “hore bruchom” a potom som ich ešte otáčala asi každú pol hodinku. Musím sa priznať, že pri otáčaní som neodolala a koštovala tie najmenšie sušienky.
Keď boli suché, ešte som ich nechala v rúre doschnúť na mriežke na vzduchu a pozbierala som ich, keď boli úplne studené.
Rozmýšľala som, že ich ešte polejem alebo aspoň pofŕkam čokoládou, ale ich chuť je tak výborná, že som si to rozmyslela. A viete čo? Ani môj muž nespoznal, že sú z pohánky! Fíha, to som netušila, že prechod na bezobalovú domácnosť bude takto sladký! Už sa teším na nákupy nových zásob, napríklad v Galérii Saneko.
