Príbeh o tom, ako som sa prepočítala

Keď som rokmi nastúpila do novej práce v Bratislave, tak som nevedela počítať rovnako, ako neviem počítať dnes. Vlastne, ako som nevedela počítať nikdy. Kolega ma vtedy pri rozhovore upozornil na fakt, že nemusím vypichovať čo všetko neviem, ale radšej mám ukazovať to, čo viem. Prestala som tým teda trápiť, veď každý vieme niečo iné. Kým som robila nábor ľudí, tak sa to ešte celkom dalo. Čo som nevedela spočítať ja, spočítal Excel. Milujem Excel.

Všetko je relatívne

Pravidelní čitatelia blogu spoza plota už vedia, že gazda uznáva len tri národné jedlá: rezne, řízky a šnicle. Nedávno sme sa zase pustili do jednej zbytočnej šnicľovej debaty. Podľa mňa tento rok už v januári konzumoval nadlimitné množstvo šnicľov (na Vianoce a na Nový rok), najbližšia dávka vyprážaného mäsa by mala podľa správnosti prísť na taniere najskôr na jeho narodeniny vo februári. Ešte dobre, že práve ležal, inak by odpadol.

Vysvetlil mi, že rezne majú byť na stole každý víkend, takže podľa jeho výpočtov je v šnicľovom deficite. Všetko je relatívne, ako povedal pán Einstein. Aby ostala koza celá a vlk sa nasýtil, vymyslela som šalamúnske riešenie. Ja urobím na sobotu šnicle, ale v nedeľu bude segedín z našej nakladanej kapusty! A na dva dní! Deal? Deal!

Za všetko môže ryža

Ani by ste neverili, koľko sa toho môže pokaziť, ak sa pokaziť dá. V prvom rade – nechcelo sa mi do pivnice po zemiaky. Nechcelo sa mi ich šúpať. A gazda má radšej šnicle s ryžou – absolútne nepochopiteľný zvyk ľudí južného a západného Slovenska. A veľa ryže. Nie tak veľa, ako si myslíte, oveľa viac.

Dostala som geniálny nápad. Keď už uvarím ryžu, veľa ryže, a kyslú kapustu mám de facto schválenú (jupííí!), a mäso ide rovnaké ako do segedínu, tak urobím koložvársku kapustu!

Kapustové eldorádo

Keby som bola čo len trochu matematicky zdatnejšia, alebo keby som mala v kuchyni dotykový displej s Excelom, všetko mohlo byť inak. Ja som však hľadala najlepší možný recept na koložvársku kapustu, lebo veď, bohvie kedy najbližšie dostanem schválenie na poriadne kapustové eldorádo. A našla som recept s týmito surovinami:

  • 200 g ryže
  • 600 g mäsa
  • 1 kg kapusty
  • 2 klobásy
  • 300 g smotany
Kilo kapusty. Priamo zo suda!

Úprimne, tej kapusty sa mi zdalo nejak veľa, ale hovorila som si, že ona vždy zmenší objem. Ha-ha. Takže, keby som počítala pred varením, tak by som si uvedomila, že súčet vstupných surovín je 2100 g plus dve klobásy, takže čosi cez dve kilá. Tempom jedna 200 porcia na osobu máme čo jesť 5 dní.

Úloha pre zdatnejších matematikov: koľko dní ešte budeme jesť koložvársku kapustu, keď ja som ju jedla už dvakrát a gazda ešte ani raz? Podotýkam, že moja porcia určite nevážila ani z ďaleka 200 g.



Prihlásením súhlasite  so spracúvaním osobných údajov podľa našich zásad o spracúvaní osobných údajov.

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.