dec 312018
Rok 2018 spoza plota

Milí čitatelia, rok s rokom sa zase zišiel. Začala som ho v kuchynskom provizóriu, pretože v predošlom roku sme začali rekonštrukciu kuchyne a na zimu sme ju vlastne len pozastavili. V januári sme filozofovali o víne, vo februári o rozmanitosti vína a ľudí. K tomu sme maškrtili kváskové lievance, ktoré som pre ich fantastickú chuť nazvala kráľovskými.

Kuchynské provizórium pokračovalo aj na jar. Čo vám budem hovoriť, poraziť ma išlo. Polovica vecí bola v pivnici, druhá polovica nastohovná rôzne po bedniach na zeleninu popod improvizované police. Rekonštrukcia sa rozbehla nanovo až na jar, keď môj muž vybúral stenu oddeľujúcu moju bývalú pracovňu a pôvodnú kuchynku.  

Počas veľkonočných sviatkov v marci som si napriek provizóriu v kuchyni prvýkrát v živote trúfla na východniarsky biely koláč a kváskové bratislavské rožky. Potom začala plnohodnotná rekonštrukcia kuchyne spoza plota.

Ja som si to predstavovala tak, že to stihne počas mojej služobnej cesty. V pondelok vybúra stenu, v utorok vyspravuje pozostatky múrov na stenách a v stredu položí novú dlažbu. Vo štvrtok a piatok bude dlažba oddychovať a v sobotu kúpime do novej kuchyne závesy, nábytok a v nedeľu budeme večerať pri svetle nového lustra. Tak ten proces, milí moji, trval namiesto týždňa dobrého pol roka. Rovnako ako môj projekt u zákazníka, ktorý sa natiahol o celý rok. Ako vieme, keď človek plánuje, anjeli v nebi sa rehocú.

V apríli som svoje kuchárske aktivity presunula do exteriéru. Do pivnice ku krbu som dala minirúru a pred pivnicu kotlík. Organizmus zahltený zimným napchávaním sa, som povzbudila pestom z čerstvej jarnej žihľavy. Domáce cestoviny z múky semolina uvarené v kotlíku, a ochutené tým žíhľavovým pestom, boli dokonalým jarným gastrozážitkom. Koniec jari priniesol aj výročné kváskovacie zamyslenie a prvý príbeh roku 2018. 

Psychológovia sa sporia, či má na človeka väčší vplyv genetika a vrodené predispozície (nature) alebo výchova a prostredie (nuture). Ja síce odpoveď nepoznám, ale po troch rokoch spoza plota som rozhodne iným človekom. Okrem iného, občas mávam malé problémy s civilizáciou, ktoré som pred odchodom z mesta nemala. 

V júni sme boli v plnom švungu, pracovali sme na 100% doma aj v práci. Život spoza plota je samá zmena. Uvedomila som si, že pôvodný zámer blogu, podeliť sa s vami o naše príbehy po presťahovaní do vinohradu, sa akosi vytratil. Asi je to prirodzený vývoj, postupom času život príjemne zovšednieva, usádzajú sa v ňom nové rutiny a milé zvyky. Rutinou sa však ešte stále neobalili činnosti záhradnícke a záhrada ešte stále ostáva moja najväčšia učiteľka.

V júli som za pochodu pridala na blog len dva recepty, ku bežným povinnostiam a radostiam pribudlo zaváranie. V auguste som vyskúšala zavariť slivkový lekvár bez cukru, je skutočne skvelý, hustý a perfektný na lievance či do jogurtu. Moja top srdcovka je ajvar a ľahký zeleninový guláš, do ktorých som hrdo použila môj vypestovaný baklažán. Bolo pre mňa prekvapením, že ho v regióne veľmi ľudia nepestujú, hoci jeho nároky sú rovnaké ako paradajky a papriky. A ešte ma prekvapilo, že baklažán vypestovaný na Slovensku je o polovicu menší ako ten zo stredomoria, asi to bude tým teplom. Na chuti to nič nemení, takže ak ste ho ešte nepestovali, odporúčam. 

August bol v znamení chorôb, vážnych aj menej vážnych, ale nepríjemných. Zistila som, že nie všetko sa dá vyliečiť bylinkami a vďaka Bohu za antibiotika, vyspelé zdravotníctvo (áno, to slovenské), vedu a techniku, obetavých lekárov a dostupnú liečbu.

Keď som sa uzdravila, prišiel čas pozbierať hrozno a dať kvasiť mušt na víno. A stočiť medovinu. To už bol september. Kuchyňa spoza plota ale dostala svoju viac menej finálnu podobu. Kuchynská linka, pec aj sporák sú na mieste, stôl so stoličkami tiež a čo viac, aj steny dostali nový kabátik. Táto kuchyňa je iná ako ostatné kuchyne, táto je moja. Hurá, môžem vyvárať, vypekať, fotiť, robiť videá a všetky tie super veci, ktoré som doteraz nemohla!

Októbrová nostalgia sa prehupla do novembra, ktorý by mal byť mesiacom kníh namiesto marca. V decembri sme sa porozprávali s Magdalénkou z Galérie Saneko o tom, ako nesmetí, a ako sa tak rok chýlil ku koncu, uvedomila som si, aké úžasné je žiť obyčajný, všedný život. Nasledovala séria vianočných receptov a krátke zamyslenie o povolaniach inšpirované poslednou služobnou cestou roku 2018. 

Vo vzduchu vetrím akúsi veľmi dobrú zmenu. Tak ako štopeľ na fľaši šampanského pár sekúnd pred buchnutím, cítim sa pripravená na let rokom 2019. Ste pripravení aj vy? Priatelia, prajem vám všetkým skvelý rok! 


Prihlásením súhlasite  so spracúvaním osobných údajov podľa našich zásad o spracúvaní osobných údajov.

Martina Javůrková

Milujem pečenie, varenie a experimentovanie v kuchyni. Nové recepty skúšam neúnavne a skúmam metodicky, ako som sa to naučila počas rokov, keď som študovala chémiu. Rovnako milujem náš vinohrad a záhradu, mojich obrovských učiteľov. K životu mám celostný prístup a baví ma objavovať paralely biznisového a kuchynského prostredia. Príroda mi je inšpiráciou, v ktorej sa spoznávam metafory života. Svoje dve vášne - biznis a jednoduchý vidiecky život - som pretavila do životného štýlu. Aj preto sú dnes všetky služby mojej spoločnosti dostupné doslova a dopísmena spoza plota. Vediem odborné HR a manažérske školenia, pôsobím ako špecialista pre ochranu osobných údajov podľa GDPR, poskytujem poradenské služby firmám aj jednotlivcom. Medzi ne patrí kariérny koučing a individuálne programy pre začínajúcich podnikateľov alebo tých, ktorí uvažujú, že prejdú zo zamestnania na voľnú nohu a nevedia kedy, ako a či vôbec. Ak ma potrebujete pracovne, zabehnite na www.dimensions.sk - môj firemný web.


Write a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.