Slivkový lekvár bez pridaného cukru

Slivkový lekvár patrí medzi najobľúbenejšie lekváre zo všetkých. Pamätáme si ho zo špajzí našich starých mám, tuhý, čierny, sladký. Každý, kto sa niekdy o zaváranie a varenie lekváru zaujímal už isto vie, že slivkový lekvár sa varí dlho, treba ho miešať, rád sa pripaľuje a podobné informácie, ktoré možno niekoho aj odrádzajú. Ja som tento rok vyskúšala jednoduchšiu a možno aj trochu zdravšiu variantu tejto klasickej pochúťky. 

Suroviny a postup

Na prípravu som použíla 5 kíl našich sliviek, 100% ekologicky pestovaných bez akýchkoľvek postrekov. Ak ma niečo mrzí, tak je to fakt, že som ešte nemala nakúpené pekné nové poháriky, a tak som lekvár musela ubytovať v pohárikoch bez ladu a skladu. Na jeho skvelej chuti to však nič nemení. 

Suroviny a postup

Slivky som umyla, vykôstkovala a dala do kotlíka. Nekrájala som ich ani som ich nemlela, len som ich rozvarila. Dočítala som sa, že slivky majú ideálny prirodzený pomer cukru a pektínu, a preto ďalši prísady nie sú potrebné, lekvár by mal vydržať aj tak.

Varila som, ako každý rok, na dvore nad ohňom. Po asi dvoch hodinách sa slivky rozvarili a krásne voňali. Lekvár mal farbu, ktorú fashionisti nazývajú marsala, a náhodou patrí medzi moje obľúbené farby. 

Škoda len, že keď som lekvár varila, tak som ešte nevedela o jednom starom triku – pridať doňho za hrsť alebo dve sušených sliviek. Aby mi nebolo ľúto premeškanej príležitosti na experiment, pridávala som pri ďalších zaváracích večierkoch sušené slivky do slivkového čatní, cuketovo-jablkového pyré a skúsila som aj do pikantnej paradajkovej omáčky. Sú senzačné! 

Sterilizácia a skladovanie

Hotový lekvár v mojej ideálnej hustote som sterilizovala suchým teplom, dunstovaním. Poháre prevarím vriacou vodou, naplním horúcim lekvárom, zaviečkujem a otočím na deku hore dnom. Dôkladne zakryjem z každej strany ďalšími dekami a ručníkmi a nechám takto chladnúť pri bežnej letno-nočnej teplote 24 – 48 hodín. Následne skladujem v špajzi, kde nemrzne ale nie je ani horúco.

S lekvárom som skutočne spokojná. Mám rada kyselkavé lekváre, voňajúce ovocím, dymom a slnkom, a tento lekvár mi presne sedí. Je hustý, voňavý a cukor s kyslosťou si v ňom ladne podávajú ruky. A hotový je pomerne rýchlo, oveľa rýchlejšie, ako keď je nasýtený pridaným cukrom. Už teraz sa teším na vianočné pečenie. Viem si ho predstaviť na lineckých koláčikoch, hlavne na tých makových.

Tento experiment by som zhrnula tak, že sa mi páči zaváranie bez pridaného cukru, že som použila  len jeden kotlík a varechu, nemusela som slivky krájať ani mlieť. Ako slabší bod alebo otáznik mám v hlave pochybnosť, či lekvár skutočne vydrží, či má naozaj také seba-konzervačné vlastnosti, ako som čítala. Som v pokušení otvoriť na skúšku jeden pohárik už teraz ao overiť to. Do dospeláckej verzie by som pridala trochu domácej griotky alebo medoviny. Stihli ste naložiť? Ak nie, sledujte nové články, onedlho sa podelím aj o pár mojich overených receptov na domáce líkéry. 

Edit (február 2019): lekvár je stále skvelý, svieži, voňavý. V chladničke po otvorení vydrží dobré 2 týždne, potom sa dá stále zvariť na ovocnú omáčku ku mäsu alebo sladkým tvarohovým knedliam.



Prihlásením súhlasite  so spracúvaním osobných údajov podľa našich zásad o spracúvaní osobných údajov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.