Snívanie o živote za vlastným plotom

Dospela som sa do bodu, keď mi veľkomesto akosi nemalo viac čo ponúknuť. To, čomu sa bežne hovorí ambície som si splnila, prestalo ma baviť míňať peniaze v galériách a múzeách. Nejaký čas som sa navštevovala rôzne kurzy, dokonca som sa začala venovať ručným prácam a pokúšala som sa aj maľovať, ale akosi to stále nebolo ono. A tak sme s mojim mužom začali tráviť víkendy mimo mesta.

Moja mama hovorieva, že “čo krok, to groš”, a má pravdu. Ako človeka pragmatického ma po približne pol roku návštev rôznych wellnessov, kúpeľov a kúpalisk prestalo baviť vyhadzovať peniaze von oknom, hoci pán Fromm by ma pochválil, že som sa rozhodla “byť, nie mať”. Ako najvhodnejšia a najrozumnejšia alternatíva ku víkendom v meste alebo míňaniu peňazí v penziónoch sa javila možnosť zabezpečiť si vlastné miestečko, kam budeme chodiť relaxovať, regenerovať sa, užívať si prírodu a Boží pokoj.

Jedného krásneho dňa sme sa s manželom ocitli na samom juhu Slovenska. Okolo chalúpky sa všetko zelenalo, rozvoniavalo, všade panoval idylický pokoj a ja som sa nadchla predstavou, že okrem chalupy dostávame bonus v podobe vinohradu.

Manžel nadšený nebol: “To je strašne veľa práce,“ varoval ma.
“Veď presne to super! Tu si krásne pri práci vyčistím hlavu!”, nadchýnala som sa ja.

Pred očami bežal film ako ráno vstávame, dávame si kávu a dívame sa z balkóna na krásne hory a polia v okolí, potom trošku poplejem burinu, trošku pokosím, trošku byliniek nazbieram, niečo dobré uvarím a popoludní, k večeru si sadneme s fľašou vínka pri príjemnom rozhovore.



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.