Snívanie o živote za vlastným plotom

Po rokoch hektického života som dospela do bodu, keď sa mi stále viac žiadalo pokoja. Ani môjmu manželovi Bratislava neprirástla k srdcu tak, aby sme nevyužívali každú príležitosť na chvíľu odísť a oddýchnuť si od nekonečného toku zvukov, hukotu električiek, sanitiek, svetla a buchotu susedov v byte nad nami.

Víkendové výlety do wellnessov, kúpeľov a kúpalisk sme si síce dovoliť mohli, ale aj tak som nebola celkom stotožnená s tým, že platíme za niečo tak prchavé, krátke. Ako najrozumnejšia alternatíva sa javila možnosť zabezpečiť si vlastné miestečko, kam budeme chodiť relaxovať, regenerovať sily, užívať si prírodu a Boží pokoj.

Zoznamka

Keby ste ma zabili, netuším ako som objavila tú chalupu. Na obrazovke počítača bol murovaný domček s veľkými drevenými dverami a balkónom podopretým stĺpmi. Na ďalších obrázkocho bolo veľa zelene.

Skúsení realiťáci vidia na prvý pohľad, či ide o nehnuteľnosť zdravú alebo len pekne naaranžovanú. Ja skúsený realiťák nie som, ale od tohto domčeka som nevedela odtrhnúť oči. A ako profesne defomovaná personalistka som ho vyhodnotila ako kandidáta s potenciálom do budúcna. Manžela som presvedčila, že tomu musíme dať aspoň šancu na pohovor, teda chcem povedať obhliadku.

A tak sme sa jedného krásneho dňa ocitli na samom juhu Slovenska. Okolo chalúpky sa všetko zelenalo, rozvoniavalo a všade panoval idylický pokoj. Ja som sa nadchla predstavou, že za chalúpkou je vinica, v živote som vinicu zblízka nevidela. A teraz by som ju mohla dokonca mať?

Rande na slepo

Skutočný realiťák, pani domáca, manžel a švagor pozerali na mňa. Realiťák a pani domu s nádejou, manžel sa mi snažil signalizovať “nie” tak, aby si to nikto nevšimol a švagor na neho pozeral pohľadom, ktorým telepaticky vysielal “brácho, utekaj o život milý!”.

Cestou k autu som takmer podskakovala od radosti. Našli me ju! Naša chalúpka! Pred očami bežal film ako ráno vstávame, dávame si kávu a dívame sa z balkóna na krásne hory a polia v okolí, potom trošku poplejem burinu, trošku pokosím, trošku byliniek nazbieram, niečo dobré uvarím a popoludní, k večeru si dobre oddýchnutí sadneme s fľašou vínka pri príjemnom rozhovore.

Prosím vás, nikomu to nehovorte, ale ja som si dovtedy mysela, že vinič rastie sám od seba, ako maliny alebo ríbezle, len sa z času na čas trochu ostrihá, aby sa priveľmi nerozrástol. Netušila som a neverila som, že na vinic je veľa roboty. Veľmi veľa!

Manžel sa ma snažil varovať, že moje predstavy sú úplne scestné, že naopak, namiesto oddychu nás čaká hromada práce.

“Veď presne to je super! Tu si krásne vyčistíme hlavu!”, nadchýnala som sa ja.

Nie som si celkom istá, ale mám pocit, že som počula ako sa ktosi, možno osud, život, anjeli alebo bohovia, začali strašne smiať.



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.