Najradšej mám mäkký biely chlebík, taký ten bielučký pšeničný chlebík s vypečenu kôrkou. Aj preto som sa dlho vyhýbala špaldovej múke. Koniec koncov, prvýkrát som z nej napiekla tekvicové sušienky, ktoré síce boli fantastické, ale tekvicovo – špaldové sušienky s vlašskými orechmi, to znie skoro medicína, no nie?
Keď som začala kváskovať, vrodená zvedavosť mi nedala a špaldovú múku som raz kúpila, hoci som mala obavu to je ultra zdravá moderná potravina a pokazí mi chlieb, rozumej, chlieb bude hutný ako už tie zdravé chleby bývajú. Viac som sa mýliť nemohla.
Pšenica špalda na matičke zemi rastie viac ako 8000 rokov, takže žiadna moderná superpotravina. Je to pšenica vo svojej pôvodnej, voči škodcom, suchu, zime, vetru odolnej podobe. Človek však začal špaldu šľachtiť na poľnohospodársky výnosnejšiu pšenicu, ako ju poznáme dnes. Pšenica špalda je však dodnes odolná a vypestujete ju aj tam, kde vyšľachtenú špenicu nie. Má totiž robustný koreňový systém a je odolná aj voči mrazom.
Špalda nie je len múka, ale z jej zrna sa dá pripraviť čosi ako rizoto, z upražených mletých zŕn zase čosi ako káva, vo Švajčiarsku ju používajú pri príprave sladu do piva. Šupky zo špadly sa dajú použiť ako náplň do vankúšov a slama sa v minulosti používala na výrobu strešnej krytiny.
Na prelome 11. a 12. storočia žila Hildegarda z Bingenu, dnes už sv. Hildegarda, ktorá na rozdiel od žien v tej dobe študovala. Ako mníška a neskôr abatyša sa venovala témam nielen cirkevným, ale preslávila sa aj knihami „Liber simplicis medicinae později nazvaný Physica“ (encyklopédia liečivých bylín) a „Causae et curae“ (medicínska encyklopédia). O špalde sa táto vedma povedala: „Keby už človek nemohol nič jesť a nič by mu nepomáhalo, špalda ho postaví na nohy.Špalda je teplá, tučná i sladká.“ Toto vyjadrenie je zaujímavé, nielen tým, že imunitu posiľňujúce účinky špaldy potvrdzuje moderná veda, ale aj tým, že „teplá, tučná, sladká“ zodpovedá charakteristike obilnín podľa tradičnej čínskej a ajurvédskej medicíny.
Ja osobne sladím pomerne málo, takže mne už chutí sladko pomaly aj voda z vodovu, ale faktom je, že špalda má svoju špecifickú nasládlu chuť. Aj preto sa tak skvele hodí do buchiet a závinov. Špaldová múka je bielučká dokonca aj vo svojej celozrnej verzii! Keďže ide o pomerne zasycujúcu surovinu, pripravte sa na to, že špaldového pečiva, vrátane chleba, zjete menej. Bude vám chutiť, ale nebudete vládať, to je skoro ako definícia pekla, však?
Pečivo zo špaldovej múky ma dlhšiu trvanlivosť, vláčne ostáva oveľa dlhšie ako z obyčajnej pšenice. Chlieb má naviac krásnu, výrazne chlebovú vôňu a výbornú kôrku s vláčnou striedkou. Toto všetko je výsledkom vysokého obsahu lepku, ktorý údajne (neriskovať, neexperimentovať!) znášajú aj ľudia alergickí na lepok pšenicný. Kamaráti celiatici, pozor, vy žiaľ nie.
Špalda má vysoký obsah vlákniny aj lepku, bielkovín (až 17%), tukov (len 2,5%), sacharidov, minerálov, vitamínov B, A a E, ďalej fosfor, draslík, horčí, vápnik a zinok. Neobsahuje cholesterol, celkovo je síce sýta, ale ľahko stráviteľná. Ozaj, ako sa vám páči môj prvý špaldový chlieb?
