Knihy sú mojim poznávacím znamením, vždy mám nejakú so sebou a okolo seba. Čítanie je jedným z najdostupnejších spôsobov, ako si na pár hodín oddýchnuť od reality, napríklad počas cesty autobusom, v ktorom štyria mládežníci sediaci predomnou, vypili za dve hodiny dve fľaše rumu. Hoci som mala obavy, čo všetko sa vzhľadom ku ich veku, 40°C horúčave […]
Necelých 24 hodín ma delilo od obdobia pred štyridsiatkou a ešte som sa necítila výrazne inak, hoci na druhej strane barikády som už bola. Prvý pocit, ktorý som si uvedomila bol pocit zarazenosti, s ktorou som ohmatkávala novú realitu, ako slepec, ktorý prvýkrát vidí a overuje si zo zvyku dotykom to, čo doteraz mohol len […]
Myslím, že slovo workoholik v súvislosti so mnou prvýkrát použila moja kamarátka Petra v Prahe. Najprv som jej vysvetľovala, že v kaviarni na Václaváku môžem byť najskôr o siedmej, keďže v práci končím o piatej, ale niečo ma môže náhodou zdržať. Hoci kancelária, kde som pracovala bola 10 minút peši od Václaváku, na stretnutie som dorazila o štvrť […]
Pohltená prácou, snažiac sa stihnúť zase nejaké termíny, ktorých intervaly sa záhadne skracujú, z ničoho nič som sa zasekla na akejsi, neviem odkiaľ a bez súvislosti sa vynoriacej myšlienky, že som sa stala súčasťou svojej vlastnej projekcie o práci. “Toto je práca, o akej si snívala a kvôli ktorej si sa toľko snažila. Si šťastná?” […]