Azda každý, kto žil dlhšie v zahraničí, okúsil hlavne na začiatku pocit podivného prázdna. Niekomu chýbala rodina či priatelia, inému obľúbená ulica, vôňa, výhľad z okna. Môj šéf v northamptonskej kuchyni emigroval z komunistického Československa v polovici sedemdesiatych rokov. Na prelome tisícročí si občas pri nočnom upratovaní na záver šichty povzdychol, že Kundera to dobre povedal – emigrant už nikdy […]
Ruky mám ešte červené od cvikle, posledná várka tejto zeleniny sa varí v kotlíku a niekoľko pohárov je práve v zaváracom hrnci, kde sa sterilizuje budúca pochúťka. Viac ako šesť hodín sme strávili traja varením, šúpaním, strúhaním a plnením pohárov, prípravou nálevu, hľadaním noža, lyžice, korenia, predlžovačky na kábel a nosením dreva. Na obed sme mali ohriaté párky a rohlík, inak […]
Jeseň, elegantná dáma, perfektne zorganizovaná osobná asistentka riaditeľa zemegule, má šatník nielen dokonale zladený ale aj uprataný a zinventarizovaný; knihy v knižnici zoradené podľa autora od najväčšej po najmenšiu, účty má zaplatené, úspory rozumne investované a nepotrebné položky v počítači – aj v spomienkach – vymazané. Pani Jeseň sa nikam nešarpe, kráča s pokojnou rozvahou, […]
Nedávno ma potešila správa, že Kostarika oznámila úplný zákaz používania jednorázových plastov. Zo svojich stredoškolských liet, ktoré som strávila na chemickej škole si pamätám, ako nám učiteľka chemickej technológie hneď na prvej hodine povedala, že oddnes nebudeme volať igelitky igelitkami, ale polyetylénkami, pretože igelit a polyetylén majú odlišný molekulárnu štruktúru. Mali sme necelých pätnásť rokov a […]
Všimla som si, že zmizla pavučina v rohu zábradlia na balkóne. Bola taká veľká a pekná! Ale v ľavom hornom rohu sa objavila nová. Pavúk je usilovný. Neustále ťahá nové nite. Ak chce prežiť. A ja? Z denníka, júl 2016 Leto 2016 nebola žiadna selanka. V oblasti firemného vzdelávania vládla uhorková sezóna a klienti na koučing […]
Nádherná rozľahlá krajina lemovaná zelenými pahorkami lesov a neustále sa meniaca farba oblohy láka ku zasnívanému pohľadu do diaľky. Práca na záhrade naopak, funguje ako drobnohľad a prináša postupné zoznamovanie sa s obyvateľmi, s ktorými zdieľame spoločný priestor. Kde sú tie časy, keď som jačala pri pohľade na čokoľvek okrem motýľov a lienok! Prvé leto spoza plota Muchy, osy […]
V máji hneď zrána vytrvalo kukala kukučka, vlastne kukučky, z neďalekých stromov. Pila som na balkóne kávu a tešila som sa z pomerne slnečného rána. Z komína chalupy naproti začal stúpať dym, neklamný znak toho, že u susedov nastal čas na raňajky, a z poľa za vinohradmi zaviala do údolia vôňa repky. Všetko na svete má svoj čas, napísal kazateľ v knihe kníh. Čas […]
Môj mozog má jednu zvláštnu vlastnosť. Zabúdam, a preto si musím viesť podrobné záznamy o tom, kde, kedy a prečo mám byť, čo mám kúpiť. V útrobách kabelky neustále hľadám kľúč, zapaľovač, kreditku alebo mobil. Na druhej strane si môj mozog skvele pamätá útržky článkov, ktoré som čítala asi tak pred sto rokmi. Napríklad tento: „Nemyslite si, […]
Príchod jari nie je tento rok len o kvietkoch a slniečku. Áno, pravdaže kvitnú, tak ako aj vlani, a krásne voňajú a lákajú ma von, len ja oveľa viac pracujem. Mám rada svoju prácu, a najviac milujem dni, keď pracujem z domu. Pri rannej prechádzke vinohradom sa teším pohľadom na motýle diskotékovej žltej farby, smejem sa z huňatých čmeliakov s veľkými bielymi […]
Čo majú spoločné amazonské lapacho, indiánske maté, orientálna data masala, indická brahmi a naše červené šípky? Z horúcou vodou zaliatých usušených rôznych častí rôznych rastlín vznikne nápoj univerzálny pre celý svet. Voláme ho zvyčajne čaj. Angličania pijú čaj s mliekom, Turci zase do miniatúrneho poháru vhodia aj štedré štyri kocky cukru, Tibeťania zase obľubujú čaj […]
Necelých 24 hodín ma delilo od obdobia pred štyridsiatkou a ešte som sa necítila výrazne inak, hoci na druhej strane barikády som už bola. Prvý pocit, ktorý som si uvedomila bol pocit zarazenosti, s ktorou som ohmatkávala novú realitu, ako slepec, ktorý prvýkrát vidí a overuje si zo zvyku dotykom to, čo doteraz mohol len […]
Myslím, že slovo workoholik v súvislosti so mnou prvýkrát použila moja kamarátka Petra v Prahe. Najprv som jej vysvetľovala, že v kaviarni na Václaváku môžem byť najskôr o siedmej, keďže v práci končím o piatej, ale niečo ma môže náhodou zdržať. Hoci kancelária, kde som pracovala bola 10 minút peši od Václaváku, na stretnutie som dorazila o štvrť […]