Spoza plota

Laicky a neodborne, o pestovaní, výrobe a pití vína. O našej ceste ku vlastnému vínu, o chybách, reparátoch, nádeji, radosti, zážitkoch a lekciách, ktoré nám hrozno dáva. Naša cesta začala v bode nula a cieľom je kontinuálna tvorba a spoznávanie vína.

Naše hrozno rastie v maličkej vinici s vápaneto – ílovitou pôdou pri Ipeľských nivách, neďaleko Krupinskej a Ipeľskej pahorkatiny. Viac ako dvesto koreňov viniča tvorí zmes peseckej leánky, vlašského rízlingu, rýnskeho rízlingu, veltlínskeho zeleného, tramínu a irsai olivera. Všetky odrody končia v jednom pohári v pomere, aký príroda v daný ročník dá.

Vinica je obklopená lúkami na ktorých rastie repík, fialka, ľubovník, ďatelina, púpavy a iné bylinky. Olemovaná je divými višňami, bazou, hlohom, šípkami a inými krovinami, na jej kopcoch rastú aj ovocné stromy a jedálniček nám spestruje aj zelenina zo záhonov.

Hrozno svoju cestu  ku premene začína v ručnom mlynčeku a lise. Mušt   v demižóne najprv oddychuje v teple popoludňajšieho slnka pod agátmi a keď príde večer, odoberie sa do pivnice. Tam ostáva tak dlho, ako potrebuje.

Skromných pár litrov z hrozna z našej vinice stáčame z kalov vtedy, keď nastane ten čas, nechávame ho šumieť a číriť sa prirodzene, v jeho vlastnom tempe. Výsledkom je, že do fľaše sa dostane najskôr pol roka po zbere a vo fľaši pracuje ďalej.

O tom, že existuje možnosť pridávať kupované kvasinky sme sa dozvedeli našťastie príliš neskoro. A síru nepridávame tiež. Je to šialenstvo? Možno. Ale toto víno ľúbime. Je suché, silné, premenlivé, nepredvídateľné.