Magazín je miesto, kde sa na chvíľu nevarí, ale žije. Nájdeš tu texty, ktoré nevznikli podľa receptu, ale zo skúseností, pozorovania a tichých momentov medzi nimi. Sú to reflexie zo života, príbehy a drobné zamyslenia nad tým, čo nám každodennosť prináša – niekedy vážne, inokedy s úsmevom, často ironicky.
Píšem o veciach, ktoré ma zastavili: o knihách, ktoré vo mne zostali dlhšie než posledná kapitola, o víne, rozhovoroch, stretnutiach so zaujímavými ľuďmi aj o obyčajných dňoch, ktoré sa ukázali ako neobyčajné. Bez tlaku na výkon, bez poučovania – len ľudsky, autenticky a s otvorenými očami.
Táto kategória je pre čitateľov, ktorí si radi sadnú s kávou alebo pohárom vína a chcú si niečo prečítať len tak pre radosť. Keď nehľadajú presný návod, ale pocit blízkosti, porozumenia a inšpirácie zo starého dobrého sveta, kde má slovo ešte váhu a ticho zmysel.
Jedným z prvých rituálov, ktoré sa vyformovali po kúpe viničného domu na Lubihegyi, bolo zaváranie. Slivkový lekvár varený v kotlíku na dvore dlho do noci bol bodom zlomu, keď som sa s dymom ohňa nadýchla nového sveta. Odvtedy zavárame. Každý rok od skorého leta do neskorej jesene zavárame – džemy, lekváre, marmelády alebo čo? Mám […]
Jedlo má kalórie, živiny a… morálku. Aspoň podľa ľudí, ktorí si za peniaze daňových poplatníkov sadnú, založia ruky, zamyslia sa a začnú tvoriť zákony a zákazy. Koncom 19. storočia boli v niektorých štátoch USA zavedené tzv. modré zákony. Išlo o štátne a miestne predpisy, ktoré mali obmedzovať aktivity považované za nemorálne – najmä v nedeľu. […]
Existujú obdobia, ktoré si idealizujeme len preto, že inak by sme ich neprežili. A existujú obrazy, ktoré sa zdajú krásne len preto, že ladia s tým, čo sa v nás deje. A možno robia dobrú fotku na Instagram. Dlhé roky som verila, že milujem ticho a samotu. Svojho času ma očarúvali striebornosivé horizonty, hmla a […]
Keď sme odchádzali z Bratislavy, boli sme presvedčení, že smerujeme do pokojnejšieho a zelenšieho života. Stačí mi chlieb, víno a vinica a bude zen. Netušila som, že sme si kúpili vstupenku do slovenskej verzie Pevnosti Boyard. A nie divácku. Súťažnú. Uprostred 90-tych rokov som priam nedýchala, keď som videla ako v pevnosti Boyard jedna zo súťažiacich […]
Uprostred zimných hmiel som ledva potláčala úzkosť, smútok a strach. Bol január 2021 a myslela som si, že sa len – ako každý rok – neviem dočkať jari. Viničný dom na Lubihegyi nám síce poskytol už druhýkrát za 5 rokov potrebný azyl pred tvrdou realitou, avšak tentokrát sme pobývali v bezpečí vinice nedobrovoľne – do […]
Vraj keď sa človek nevie rozhodnúť, má si hodiť mincou. V ten moment, keď je minca vo vzduchu, už vie, ako chce, aby dopadla. A to je tá správna odpoveď. Pamätám si to ako dnes. Inzerát, na druhý deň kupec, do týždňa podpis na zmluve. A zrazu po našom ružinovskom byte behá partia sťahovákov. Zbaliť […]