Ako sme kedysi žili. Kniha na celý rok

V roku 2017 vyšla vo vydavateľstve Slovart publikácia “Ako sme kedysi žili” od erudovanej etnologičky, historičky a múzejničky Zory Mintalovej Zubercovej. Kniha prináša obrazy každodenného života našich predkov a je nielen bohatá na detaily a informácie, ale aj pútavo napísaná. 

Hoci zvyčajne sa na Slovensko dívame ako na západ, stred a východ, kniha je rozdelená trochu netradične, avšak logicky, na juh a sever. Obzvlášť v období, o ktorom autorka píše, teda koniec 19. a prvá polovica 20. storočia, boli rozdiely medzi severom a juhom naozaj značné. Odlišná klíma vplývala na všetky oblasti života našich predkov. 

Pochádzam zo severoslovenského Spiša a žijem v juhoslovenskom Honte. Možno aj preto mi toto rozdelenie knihy prišlo veľmi vhod, umožnilo mi ucelený pohľad na dva svety, ktoré dohromady tvoria môj život. 

Sever a juh

Popis život našich predkov na juhu aj na severe sa odohráva po línii hospodárskeho roka. Autorka nás prevádza príbytkami našich predkov, ukazuje ohniská a pece, predné izby, gazdovstvá, kuchyne a komory. V kuchyniach nás hostí chlebom, tu bielym a mäkkým na juhu, tam tmavým a pevným na severe. Chlapi z chladného severu pracuju počas južnej jari v sadoch a vinohradoch, aby sa na severskú jar vrátili zasadiť svoje zemiaky na sever. 

Ľud juhu aj severu pracuje najmä na poliach, v sadoch a lesoch, ale autorka nevynecháva ani popis práce a života baníkov, stavbárov, tesárov a iných remeselníkov.

Mesto a dedina

Slovensko v minulosti nebola len dedina, ale aj mesto. Podnikatelia, úradníci a pracovníci železníc či pošty tvorili miestnu honoráciu, učitelia, farári, lekári a notári zase inteligenciu. 

Panie učiteľové či farárové, v krajoch s evanjelickou konfesiou, pomáhali ženičkám z chudobnejších domov či už dobrou radou gazdinej, alebo peniazom na liek alebo knihu pre deti. 

Kniha nepopisuje len sviatočné dni, ale aj tie všedné. Zimy boli dlhé a tmavé, rodiny ich trávili v nevetraných miestnostiach, v ktorých sa ľahko šírili choroby. Niet divu, že tak radostne vítali jar a leto! Život našich predkov v období, ktoré opisuje kniha, bolo poznamenané koncom monarchie, prvou svetovou vojnou aj španielskou chrípku so všetkými dôsledkami ako hlad a predčasné úmrtia.

A predsa nejako žili, mládenci stavali dievčatám máje, tancovali na muzikách v časoch, keď bola povolená zábava, konali sa svadby a rodili sa deti. Mimochodom, svadby bývali tak nákladné, a spôsobovali také zadĺženie ľudí, že vrchnosť regulovala dĺžku trvania svadby a počet hostí.

Jedlo a pitie

Jedlo bolo stále treba. V chudobných časoch chudobnejšie, v bohatých časoch bohatšie, ale varilo sa vždy. Gazdiné museli rodinu nielen odieť, ale aj nakŕmiť. Na bohatom juhu boli stoly plné hydiny a zeleniny, pilo sa víno a na štedrovečernom stole bol aj strapec hrozna. Na tvrdom severe dominovali zemiaky a hovädzina, ale aj syry a kyslá kapusta.

Zo syrov treba osobitne spomenúť na ovčí syr, na žinčicu a na bryndzu. Pastieri, ktorí si osvojili valaský, teda salašnícky spôsob chovu oviec, pripravovali túto pochúťku ako mäkký, roztierateľný syr. Na zimu sa zase chystal syr a tvaroh sušený.

Ak delíme slovensko gastronomicky na kraj vína a kraj pálenky, tak aj za toto môže počasie. Na juhu z hrozna vylisovali vinohradníci mušt, ktorý skvasili na víno. Na severe z raže a jačmeňa vypálili pálenku, navarili pivo.

Peniaze a majetky

Hlavnou starosťou a snažením ľudí bol zárobok, aby mohli kúpiť lepšiu pôdu, mať viac dobytka, lepšie nástroje a stroje, bohatšie gazdovstvo. Bohatšie gazdovstvo znamenalo, že deti sa mohli vzdelávať a mať viac možností na uplatnenie.

Vzdelaný mladý gazda bol úspešnejší ako ten, ktorý sa zanovito držal starých a neefektívnych spôsobov pestovania či starostlivosti o dobytok a iné hospodárske zvieratá.

Bohatšie gazdovstvo znamenalo tiež, že dcéry sa mohli krajšie vyobliekať, dlhšie a širšie stuhy si našiť či na čepiec alebo sukňu, mohli mať parádnejšie čižmy a viac trblietavých ozdôb na odeve, krajšie látky z Viedne a Budapešte. Nikto nechcel byť chudobný. 

Práca mužov aj žien bola tým tvrdšia, čím boli chudobnejší. Bez pomocníkov a bez náradia sa trápili. Ale aj ich ťažká práca smerovala k jednému – dobre sa obliecť, dobre sa najesť, dcére veno nahonobiť, synovi na školu či gazdovstvo zveľadiť.

Mnoho svetov

Svet mužov a svet žien sa prirodzene prelínal, navzájom sa dopĺňali. Podobne ako dnes, krása a majetok boli aj v minulosti meradlom atraktivity, a chudobnejším dievčatám, ktoré ostali nevydaté, neostávalo iné, než sa vyučiť, či za krajčírku alebo vyštudovať za vychovávateľku. Spôsob a formy vzdelávania boli pre mňa osobne veľmi zaujímavou časťou knihy. 

Podobne sa prelínali svety bohatých, ktorí prácu dávali a nemajetných, ktorí ju robili a dostávali za ňu zaplatené. Každá obec zamestnvála nielen pastiera, ale aj kraviara, voliara, baču a iných ľudí, bez ktorých by boli kuchyne našich predkov – a aj naše – chudobnejšie.

Autorka sa pritom v publikácii nevenuje len spracovaniu potravín a zásobovaniu na vidieku, ale aj v mestách. Podobne rovným dielom popisuje činnosti ako napríklad jarné upratovanie, prípravu na Vianoce a iné spoločenské rituály v týchto dvoch odlišných prostrediach. 

Záver

Vzťahy medzi pánmi a sluhami, výchova detí, spôsoby dvorenia, povolania, ktorým sa venovali ľudia v rôznych krajoch, to všetko nájde zvedavý čitateľ na stránkach tejto knihy. Veľmi rada by som si o 100 – 150 rokov prečítla podobnú publikáciu o našej dobe. A bola by som rada, keby tú knihu napísala Zora Mintalová Zubercová.

Fascinuje ma, s akou ľahkosťou dokáže písať o špecifikách či kuchyne alebo architektúry alebo dobovej techniky. Pritom všetkom sa úspešne vyhýba kvázi folklórnemu pátosu a zachováva zrozumiteľnosť textu pre nás, laikov.

Kniha “Ako sme kedysi žili” neporovnáva a nehodnotí. Popisuje spoločnosť na juhu a severe, vidieku a v meste, bohatých aj chudobných. Jej strany tvoria šperk, nie nepodobný diamantu, ktorého každá jedna plôška je dôležitá a dopĺňa celok. O to vzácnejší je tento šperk, že popisuje život našich prastarých rodičov, ale aj časy, keď boli naši starkí, ktorí už možno nie sú medzi nami, deťmi. Poznať históriu svojho kraja mi pomáha pevnejšie ukotviť aj seba samú do konkrétneho rámca, precítiť svoje korene. A to je dobrý pocit.


Novinky Spoza plota

Chcete viac takýchto článkov alebo receptov? Stačí sa prihlásiť na odber Noviniek a budete dostávať pravidelné sezónne recepty e-mailom! V novinkách nájdete recepty zo sezónnych surovín, gurmánske tipy na víno, a súhrny aktuálne publikovaných článkov na blogu Spoza plota. Jednoducho vám nič neutečie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.