Výnimočne slnečný februárový deň sme využili na prevoz poslednej fúry dreva z viničného domčeka domov do dediny. Skontrolovali sme vinicu aj pivnicu. Môj muž z pivnice vyniesol naše červené víno z roku 2021, ja som priniesla z kuchyne poháriky. Máme tisíckrát ohmatané decové poháriky na víno, ktoré nám ostali po bývalom vlastníkovi. Sú skôr užšie […]
Značka: spomienky na Lubihegy
Jeseň v Tešmáku
Odkedy som si pred rokmi prečítala knihu Deprese jako řeč unavené duše od Ruedigera Dahlkeho, neviem dostať z hlavy niektoré pasáže. Nevýhoda dlhodobej pamäte. Z krátkodobého pohľadu si pamätám figu borovú, myšlienku neudržím ani pár minút, ale opýtajte sa o päť rokov a poviem vám úplne presne čo sa dialo, kto čo povedal, ako sa […]
Leto v Tešmáku
Nech akokoľvek divoko mušt kvasí, predsa len nakoniec vínom bude. (J. W. Goethe) Naobliekaná v teplákoch, bunde a hrubých ponožkách, sedím s hrnčekom bylinkového čaju na prahu jesene a hľadím do slnkom zaliatej, ešte stále teplo vyžarujúcej komnaty leta, z ktorej som práve vyšla. Leto v Tešmáku Priam pred očami sa na spomienky menia sladké […]
Naspäť do vinice. Dumky spod rozkvitnutého agátu
Zelené a záhradné práce sú v plnom prúde. Kosenie, vylamovanie zálistkov, výsadba semienok a plánt, následné polievanie. Každý deň sa teším na to, ako pôjdeme naspäť do vinice. Nikde na svete si neoddýchnem tak, a je jedno či pri práci alebo keď len tak sedím a užívam si jej čaro. Viničný domček aj pivnicu pripravujeme […]
Sedem tučných rokov alebo Sedem rokov Spoza plota
Koniec októbra 2015 sme strávili vo vzduchoprázdne. Bratislavský byt bol predaný, všetko z bytu vypratané a presťahované. Nikdy nezabudnem na ten pocit, keď murári najatí novým majiteľom na rekonštrukciu bytu prešli okolo nás v družnom rozhovore a ani netušiac, že to bol ešte pred chvíľou náš byt, a že práve začína najväčšie dobrodružstvo nášho života. […]
Bodka
Pamätáte sa ešte niekto, ako som sľubovala, že napíšem knihu príbehov založených na základe blogu Spoza plota? Nejaký rukopis aj vznikol, ale nikdy som sa nedostala ku ďalším krokom. Najprv ma stopol Sándor Márai, ktorý pred 80 rokmi napísal: „….žiť a písať sa má tak, ako keby každý náš čin mal byť posledný v živote, […]