Výnimočne slnečný februárový deň sme využili na prevoz poslednej fúry dreva z viničného domčeka domov do dediny. Skontrolovali sme vinicu aj pivnicu. Môj muž z pivnice vyniesol naše červené víno z roku 2021, ja som priniesla z kuchyne poháriky.
Máme tisíckrát ohmatané decové poháriky na víno, ktoré nám ostali po bývalom vlastníkovi. Sú skôr užšie a vyššie, akurát do dlane. Keď sme kúpili domček a vinicu, tak sme z nich pili, hoci na biele víno sa príliš nehodili a sused Józsi vždy povedal, že potrebujeme poriadne vínové poháre na stopke. Keď sme si ich konečne kúpili, tieto poháriky sme odložili a používala som ich ako decovú odmerku.
Z malých pohárikov víno skôr cmúľate mľaskajúc jazykom o podnebie. S chuťou sa podnebím šíri aj jeho vôňa. Víno vonia najkrajšie na vzduchu, keď jar opatrne otvára okná, len toľko aby pustila trošku tepla a svetla do života.
Vôňa vína sa v nose zmiešala s vôňou budúcej jari a spomienkami na tie doterajšie. Vôňa vína sa v nose zmiešala s vôňou na prvú jar na Lubihegyi. Milujem ten pocit, keď mi vôňa prinesie späť spomienku na kus života.
Tá vôňa bola prítomná od prvého okamihu, keď sme vkročili na Lubihegy. Zlyháva každý opis, ktorým ju chcem zachytiť. Pre mňa je to vôňa lásky k tomuto miestu.
Pamätám sa ako som môjho muža prehovárala, nech to predáme. No, prehovárala. To znie tak pekne. Možno si predstavíte, že sedíme ako v americkom filme nad kávou vo veľkom hrnčeku, empaticky počúvame jeden druhého a potom sa prejdeme po pláži bosí s topánkami v ruke pri západe slnka. Lenže pláž tu nemáme a tie debaty tiež neboli ako z romantického filmu. Možno tak talianského. V rozhovoroch, ktoré by si niekto mohol pomýliť s hádkou, sme v rezkom tempe nachodili stovky kilometrov po poľných a lesných chodníkoch. Napriek tomu sa mi môjho muža nedarilo presvedčiť.
Tak mnoho sa v našom okolí zmenilo! S ľuďmi, ktorí boli dušou Lubihegyi odišiel aj genius loci a na nového ducha miesta som si (zatiaľ) nezvykla.
Vraj keď chce človek niečo dobre vysvetliť, pomôžu príklady. Sedela som sama doma a spriadala argumentáciu. Myseľ mi zablúdila k príkladom ľudí, ktorí mohli odísť, ale neodišli a stálo ich to život. Neopustili svoje domovy pretože … verili, že sú v práve, verili v ideál pravdy, spravodlivosti. Umrieť pre pravdu? Pre pocit spravodlivosti? To som považovala vždy za riadne hlúpe. Základ je prežiť, to je jediné východisko, z ktorého sa dá dosiahnúť čokoľvek. Myšlienku martýrstva a heroizmu pre ideály som vždy odmietala. Považovala som sa za praktického hedonistu kráčajúceho životom cestou najmenšieho odporu.
Lenže človek vôbec nepozná svoju vlastnú dušu. Aj môj čas prebudenia z veľkej ilúzie sa blížil. Otvorila som si v počítači dokument, aby som spísala body prečo je predaj najlepším riešením. A zrazu som napísala vetu:
“Miloval si niekedy niečo tak veľmi, že si bol ochotný pre to aj zomrieť?”
A v tej sekunde som pochopila, že ja áno.
Bez ohľadu na to, že nejde o materiálne nič extra hodnotné, bez ohľadu na to, že nie sme k miestu ničím viazaní, bez ohľadu na to, že sme úplne normálne a v pohode žili pred Lubihegyi a viem, že budeme – alebo môžme – žiť úplne normálne a v pohode aj potom … že – preboha, veď je to len jedna maličká vinica a starý dom, nie otázka života a smrti! – bez ohľadu na všetko, v tej sekunde som pochopila, že áno, ja to miesto milujem a to je jediná holá pravda vo svojej najčírejšej podstate. Zrazu som pochopila tých, ktorí tvrdohlavo zomierali pre to, čomu verili.
Namiesto dôvodov, prečo je lepšie všetko predať, odísť a pohodlne si žiť, prsty na klávesnici vyťukali iný plán. A ja som nikdy neoľutovala, že sme neutiekli.
Snívanie o živote za vlastným plotom začalo túžbou po pokojnejšom živote. A možno aj živote, ktorý vonia a chutí pravdivejšie. Prečítajte si, ako náš príbeh začal a ako pokračoval.
Každý mesiac môžete dostať e-mailom súhrn článkov a sezónne recepty. Prihláste sa na odber!
Máme nový projekt! Tešmácky dvor č. 49 je miestom, kde sa stretávajú dobrí ľudia pri dobrom jedle, pijú dobré víno a pečú dobrý chlieb. Chcete vedieť, čo môžete zažiť pri návšteve Tešmáckeho dvora? Pripravili sme pre vás ročenku „Rok 2024 na tanieri, v pohári, v chotári“ Stiahnúť si ju môžete úplne zadarmo, stačí ak kliknete na tento text a budete presmerovaní -> na našu novú webstránku.
