S miskou minestrone sa zase raz vraciam do northamptonskej kuchyne. Práve som prvýkrát ochutnala túto polievku, ktorá si ma získala od prvej lyžice. Ako pravá východniarka totiž milujem husté polievky. Naviac, táto je paradajková. A povedzte mi, kto nemá rád paradajkovú polievku? Ja som takého človeka ešte nestretla.
Takže už viete, že minestrone je hustá polievka. Ako názov napovedá, je talianskeho pôvodu. Na rozdiel od našej slovenskej paradajkovej polievky v nej nájdete rôznu zeleninu – fazuľu, cibuľu, zeler, mrkvu, jednoducho čo dom dal a podľa sezóny. A čo nejaká závarka? Predsa klasika – cestoviny alebo ryža. Ako hovorím, dajte tam to, čo máte v špajzi a pri príprave minestrone sa nikdy nepomýlite. Ak by vám totiž náhodou niekto tvrdil, že má recept na pravú minestrone, tak nehovorí pravdu. Nič také ako jediná pravá minestrone nexistuje.
Ako varím minestrone
Na rozohriatom oleji si orestujem nadrobno nakrájanú mrkvu a petržlen. Potrebné je klasické množstvo, teda “přimeřeně”. Skúste to počítať tak, že 1 mrvka a 1/2 petržlenu na porciu. Za normálnych okolností by som restovala aj cibuľu a cesnak, ale občas netreba a o chvíľočku vysvetlím prečo.
Orestovanú zeleninu, keď začne rozvoniavať, zalejem vodou. Nedávam veľa vody, len tak aby bola zelenina zakrytá. V tejto fáze chcem hlavne aby zmäkla. Ešte nesolím a nepridávam ani korenie.
Keď zelenina zmäkne, pridám do nej to podstatné, a síce paradajkovú omáčku. Tu sa naše cesty na chvíľu rozídu. Ja používam moju domácu paradajkovú omáčku, ktorá je už ochutená a obsahuje aj cibuľu, aj cesnak, aj soľ, aj korenie. Preto som k zelenine nič z týchto ingrediencií zatiaľ nepridávala. Takže ak vy použijete bežný paradajkový pretlak, tak nezabudnite v úvode orestovať aj cibuľu a cesnak a zeleninku trošku osoliť. Z korenia vám bude stačiť bobkový list a čierne korenie.
Na 4 porcie minestrone pridávam zvyčajne tak 3 – 4 dcl omáčky a dolejem vodou. Pridám čerstvý tymián a trošku rozmarínu, nadrobno nakrájaný stonkový zeler a 1/2 žltej papriky. Ochutnám a dochutím, povarím ešte tak desať minút a odstavím. Chcem, aby bol zeler a paprika trošku chrumkavé.
Čo všetko môžete pridať do minestrone a kedy
Nebojte sa použiť akúkoľvek zeleninu. Fazuľa alebo fazuľové lusky, hrášok, ružičkový kel alebo trošku obyčajného kelu nakrájaného na drobno, pór, fenikel, baklažán, cuketa, karfiol, kaleráb, to všetko sú výborné voľby. Zeleninu pridávajte do polievky podľa toho, ako dlho sa varí. Základ je nakrájať si ju na približne rovnaké kúsky.
Pomer zeleniny by mal byť taký, aby vám chutil a prilejte toľko tekutiny, aby polievka bola skôr hustá ako riedka, teda nerobíte z nej vývar ale, ani prívarok.
Na podliatie a dusenie zeleniny vôbec nemusíte použiť len vodu. Ak máte aj vy zásoby mäsového vývaru, neváhajte a použite ho. Ja som napríklad do polievky priliala aj za naberačku šťavy z hovädzieho mäsa, ktoré sa práve dusilo vo vedľajšom hrnci. Výrazný hovädzí alebo jahňačí vývar považujem za obzvlášť vhodný do dobrej minestrone.
Cestoviny
Ak sa rozhodnete podávať minestrone s cestovinami, tak najlepšie sú buď drobné cestoviny ako hviezdičky, slovenská ryža či mrvenička, alebo tortelliny, drobné pirôžky plnené napríklad mletým mäsom. Po tejto verzii určite siahnite, ak vám niekedy zvýši malá porcia mäsa z obeda a vy neviete čo s ňou. Natrhať do pirohov!
Chcete vedieť o minestrone viac?
Podľa wikipédie niektoré z najstarších počiatkov polievky minestrone predchádzali expanzii latinských kmeňov do formujúcej sa Rímskej ríše. Vtedy bola strava „z nevyhnutnosti vegetariánska“ a pozostávala prevažne zo zeleniny. Hlavným jedlom bola pulte – sýta kaša zo špaldovej múky uvarená v slanej vode, do ktorej sa pridala akákoľvek dostupná zelenina.
V 2. storočí pred naším letopočtom, keď Rím dobyl Taliansko a monopolizoval obchodné a cestné siete, zaplavila hlavné mesto obrovská rozmanitosť produktov a ľudia začali meniť svoju stravu, ktorá začala obsahovať viac mäsa a vývarov do polievok. Postupom času vďaka gréckemu vplyvu bola špaldová múka nahradená chlebom a kaša pulte sa stala jedlom chudobných.
Starí Rimania uznávali zdravotné výhody jednoduchej alebo stravy a husté zeleninové polievky a zelenina zostali základom starorímskej kuchyne.
Ako sa v Taliansku menili stravovacie návyky a ingrediencie, menil sa aj minestrone. Avšak tradícia a snaha o udržanie si vidieckych koreňov pokračuje a dnes je minestrone v Taliansku známa ako súčasť štýlu varenia nazývaného „cucina povera“ – doslova „chudobná kuchyňa“, čo znamená jedlá, ktoré majú rustikálne, vidiecke korene, na rozdiel od „cucina nobile“, alebo štýl varenia aristokracie a šľachticov.
Nuž, minestrone možno patrí do cucina povera, ale je tak dobrá, že v talianskej kuchyni má svoje nezameniteľné a pevné miesto už celé tisícročia.
