Kúpila som ho presvedčená, že presne viem, kam ho vysadím a ako sa tam bude vynímať.
To miesto bolo slnečné, ale nie príliš. Chránené pred vetrom, ale nie stiesnené. Presne tak, ako sa píše v odborných príručkách o „ideálnom stanovišti“.
O mesiac, keď jar skončila a leto oznámilo koniec srandy, som zistila, že to slnko je príliš. A dusík z neďalekého kompostu ho zabíja. Presadila som ho o pol záhrady do toho, čo malo byť polotieň.
Starý diabol opretý o vidly potmehúdsky mlčal. Vedel, že má čas.
O týždeň som ho presadila k čomusi, o čom som čítala, že s tým vytvára „harmonické spoločenstvo”. Očividne nie. O mesiac som ho presúvala znova, tentoraz na okraj záhona, kde mal mať „viac priestoru na korene“.
Priestoru mal dosť. Chuti do života menej.
Diabol sa medzitým usadil kúsok od jamky, ktorú som práve kopala, a začal si všímať vzor, ktorý som ešte sama nevidela: každé miesto, na ktoré som ho preložila, malo byť to posledné. Vždy som bola presvedčená, presne s takou istotou, s akou som bola presvedčená pri predchádzajúcom mieste.
Štvrté sťahovanie prišlo po tom, čo som si prečítala článok o tom, že tento poloker potrebuje „ranné slnko a popoludňajší tieň“. Naša záhrada také miesto nemá, ale to som zistila až vtedy, keď som ho tam už preložila a dva týždne pozorovala, ako listy jeden po druhom žltnú so vyčítavou pomalosťou.
Piate miesto som už nevyberala podľa príručky o ideálnom stanovisku. Vyberala som podľa zúfalstva – kde bola ešte voľná pôda a kde som dúfala, že ho už nikdy nebudem musieť vyrušiť.
Nevyrušila. Nebolo čo. Niektoré rastliny mi proste nie sú súdené a táto je jedna z nich.
„Škoda,“ hovorí diabol súcitne, opretý o rýľ, ktorým som kopala jej poslednú jamku. „Mali sme ešte toľko dobrých miest na výber.“
Odpočívaj v pokoji, bobkáč. A pozdravuj v nebíčku tymián a materinú dúšku! Tí tiež mali mať radi slnečné stanoviská! Mali ste byť nezničiteľná trojica, ktorá prežije aj štvrtú svetovú. Tak snáď o rok zase – a už bez presádzania. Sľubujem!
Séria je voľne inšpirovaná knihou C. S. Lewisa Rady starého diabla (The Screwtape Letters, 1942) — jej formou aj postavou skúseného, trpezlivého pokušiteľa. Kým Lewisov diabol radil, ako zvádzať ľudskú dušu, ten môj sa uspokojil s oveľa skromnejším cieľom: mojou záhradou.
Každý mesiac môžete dostať e-mailom súhrn článkov a sezónne recepty. Prihláste sa na odber!
