PIKNIK na tajných miestach Levíc

Keď som zaregistrovala, že aj tento rok v júli sa koná akcia Levice Secret Location, potešila som sa. Jednak sa mi to hodilo ako program pre návštevu, hlavne ale som sa tešila, že zase po dlhej dobe vďaka ochote vinárov spod Sitna a ich projektu Kočovné Wine BISTRO ochutnám vynikajúce vína v netradičnej lokalite. 

Trochu som sa obávala, či to tajné miesto nájdeme, ale našťastie, technológie, intuícia a kus šťastia nás doviedli na miesto, ktoré sme si pamätali z minulého roka. Hoci v inštrukciách stálo, že môžme prísť aj neskôr, my sme prišli veru načas. Radi sme videli staré známe tváre a chladiace nádoby plné fliaš s obľúbenými vínami.

Organizátorom akcie je Región Tekov a cieľom bolo umožniť návštevníkom objaviť zabudnuté kúty mesta Levice, zažiť umenie v jednodňovej galérii a ochutnať jedlo a víno. Tak tieto ciele sa definitívne podarilo splniť, pivnice boli skvelé, výstava ToTo je Motyka mala šmrnc a atmoséru. Bonusové zážitky nad rámec zamýšľaného programu si každý návštevník tvoril sám, pričom nám pomáhal Denis z oblastnej organizácie cestovného ruchu Tekov, ktorý pre nás vytváral ideálne podmienky. 

Nenápadne nás zoradil do skupiniek, doviedol nás ku každej pivnici, predstavil každého vinára a vôbec sa neurazil, keď sme si s nosami v pohári vína nevšimli, kedy a kam sa stratil. O chvíľu sa zase objavil, s úsmevom a šarmom sebe vlastným, a už sme boli v ďalšej pivnici s ďalšími ľuďmi. 

Začíname

Prvé víno, ktoré sme dostali a privítanie bol Sedimental z vinárstva marvla TINDO. Naozaj ľutujem, že som toho vína neochutnala viac, ale bolo mi hlúpe ísť si pýtať dupľu hneď pri prvom pohári. Toto víno na mňa svojou luxusnou jednoduchosťou zapôsobilo veľmi dobre. Žiadne čačky mačky, len trochu poctivého sentimentu, teda vlastne sedimentu a bubliniek vynášajúcich k nosu príjemnú rázovitú vôňu.

Dostali sme predkrm. Pravdupovediac, bola som veľmi hladná, tak som si ho ani nevyfotila. Aj tak by ste z toho nič nemali, pretože lepšie raz ochutnať ako stokrát vidieť, no nie? Keď vám poviem, že to boli kúsky syru a šunka, asi vás neohromím, lenže v tom je práve ten vtip. To nebola obyčajná šunka a obyčajný syr, to boli tie najpoctivejšie originálne potraviny, aké ste mohli ochutnať od čias, kedy ich ešte robili naše babky, možno prababky. 

Pesecká leánka

Po predkrme sme sa pustili do celkom serióznej degustácie. My vždy začíname leánkou. Peseckou leánkou. Je to taká naša slabosť a mánia, že ju chceme vždy ochutnať ako prvú, z každého vinárstva a z každého ročníka. Radi si necháme poradiť od vinára, ktorou začať, len ja osobne ako človek excelový preferujem série vzostupné alebo zostupné, skrátka nech nepreskakujeme ročníky ale ideme od najmladších ku najstarším alebo naopak. Na moje potešenie, tu mali pre moju výstrednosť pochopenie. Pesecká leánka z Pivnice Brhlovce, ročník 2017 je majstrovské dielo. Popis, že ide o “rozmarné a ľahké víno, ktoré nám prináša šťastie a radosť do života” je presný. Ja by som dodala len toľko, že nesie nezameniteľný rukopis svojho tvorcu.

Ďalšie leánky boli z Pivnice Čajkov a už spomínanej pivnice marvla TINDO.  Variabilita leánkky je pre mňa fascinujúca, neexistujú dva rovnaké ročníky, a v rámci ročníka dve rovnaké podoby z rozličných vinárstiev. A predsa, napriek jej variabilite, vždy ju bezpečne spoznáme. Možno je to tým, že je to prvé víno, ktoré sme pili po príchode sem na juh, vryla sa nám nie do pamäte, ale priamo do DNA. 

Dole, do pivníc

Po leánke nastal čas prvej exkurzie. Domáci pán nás pohostil ryzlingom, previedol nás svojou pivnicou a potom sme ho uprosili na ochutnávku Alibernetu. Tvrdil, že ešte nie je vo vrcholnej forme, že to bude až budúci rok, ale popravde, chutil nám už teraz.

Potom sme navštívili pivnicu číslo dva. Vzhľadom ku jej nebezpečným strmým schodom som bola rada, že sme toto absolvovali na začiatku, ale podobne ako vlani, ani tento rok sa nikomu nič nestalo. V tejto pivnici sídli mladý vinár s veľkou budúcnosťou. Jeho meno vám zatiaľ neprezradím, nestihla som sa opýtať, či už je pripravený výjsť s kožou na trh. Víno má ale parádne a jeho prístup je sympatický, skromný a precízny. Verím, že onedlho ho spozná širšia verejnosť. 

Vínečko bílé, vínečko rudé …

Hoci sme líniu medzi bielym a červeným vínom prelomili skôr, ako sme plánovali, predsa len sme sa dokázali vrátiť ku bielym vína. Dostali sme totiž na posilnenie fantastické lokše. S plnými bruchami sme si dali brhlovecký trojboj – pinot blanc 2017 a Gruner Veltliner 2017 a 2018. Našťastie, nie som porotca v súťaži, takže moja rola nie je hodnotiť vína. Smelo teda môžem povedať, že všetky tri sú vynikajúce! 

Veď viete, s vínom je to ako s ľuďmi. Tak ako víno, aj my ľudia sme každý iný, jeden vyniká tým, druhý oným. A vieme oceniť a pochváliť rôznych ľudí, každého za niečo iné, čo ale neznižuje ocenenie či pochvalu toho, koho chválime za niečo celkom iné. 

Ale bohužiaľ nie som ani degustátor, takže ak chcete vedieť, ako chutia, zavolajte si do Brhloviec, dohodnite si koštovku a ochutnajte. 

Od degustačného stánku sa nám nechcelo, asi aj preto, že sme sa tam veľmi dobre pobavili s pánom, z ktorého sa vykľul východniar. Okrem spoločného terroir, teda chcem povedať pôvodu, nás spájalo nadšenie pre dobré víno a kľud, ktorý sme našli v novom domove. Nič ale netrvá večne, a aj my sme sa napokon rozlúčili a zašli do tretej tajnej pivnice. 

Tretia zastávka

Na moje prekvapenie, pán Adámi si nás pamätal z minulého roku, čo ma ,ako každého ješitného človeka, potešilo. Na pulte mal dobrých 13 vín, nebola šanca ochutnať všetky, tak voľba padla na pálavu z jeho viníc. Potešila ma jej vycibrená chuť a trochu som ľutovala, že sme tak rýchlo prešli ku Nórii. Nória sa vyznačuje krásnou, netypickou vôňou, ako aj vysoko harmonickou chuťou. Ochutnali sme aj Alibenet, ktorý som po rokoch odmietania vzala opäť na milosť, ako aj frankovku. Oči mi padli na nadpis “Porto”. 

Ján Adámi a jeho vína. Porto na nás počkalo.

Z tohoto nám pán Adámi odmietol naliať, kým si nebudeme istí, že už s degustáciou končíme. Jeho chuť je totiž tak výrazná, že by nám pokazila zážitok z vín u kolegov, ktoré sme ešte neochutnali. Táto ohľaduplnosť a spolupatričnosť s ostatnými vinármi na mňa urobila silný dojem. Sľúbili sme, že sa teda vrátime, keď príde čas. 

Takto vyzerá spokojný vinár. Ján Záborský z Pivnice Brhlovce.

Ostávalo nám totiž ešte ochutnať  frankovku z pivnice Čajkov a Kora Bellu z Brhloviec. Kora Bella je vydarená kupáž z roku 2016 a neviem či to poviem dobre, ale mne sa zdala v ideálnej kondícii. Alebo inak. Strašne nám chutila, a mali sme ešte rozpočet na nákupy. 

Finále

Niekdy v tomto medziobdobí sme jedli tretie jedlo a začali sa spontánne rozhovory nielen pri stole ale aj medzi stolami s doteraz cudzími ľuďmi. Dokonca aj môj muž, oveľa rezervovanejší človek ako ja, sa spontánne otočil ku ľuďom sediacim za nami, aby im oznámil, že Sagan skončil piaty a praženica sa robí zásadne bez vajec. S vajcom je to už praženica, nie lečo, a robí sa to tak len na východe – a ukázal prstom na mňa. Pretože pri tom stole sedela väčšina východniarov, odborná kulinárska debata o leče a séria nielen východniarskych vtipov na seba nenechali dlho čakať. 

Čas pokročil, začali sme baliť nákupy. Vrátili sme sa na sľúbenú poslednú ochutnávku Porta. V pivnici pána Adámiho sa zišla veľmi dobrá a už veselá spoločnosť.

Skoro ako z rodinného albumu, čo poviete?

Víno síce hodnotiť neviem, ale na akcie si trúfam a dávam jednotku s hviezdičkou. Okrem vynikajúceho vína a profesionálnej orgaizácie, najviac oceňujeme komorný charakter podujatia. Obmedzený počet účastníkov, ktorí festivalom neprebehnú v pokluse ale spolu posedia, podebatujú, navštívia pivnice tvorí základ pre pohodovú atmosféru takmer rodinného charakteru. Tešíme sa na ročník 2020! 



Prihlásením súhlasite  so spracúvaním osobných údajov podľa našich zásad o spracúvaní osobných údajov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.