Tatry nás privítali ožiarené slnkom. Ostré, prísne kontúry štítov nezjemnila ani snehová posýpka a ružové oblaky, ktoré vytŕčali z dolín ako útržky cukrovej vaty. Pri pohľade na skokanské mostíky na Štrbskom plese pocítim ako sa uvoľní svalové napätie, o ktorom som ani nevedela. Tie mostíky sú staršie ako ja a pohľad na ne odjakživa patril ku scenérii môjho života rovnako ako hrianky s cesnakom a maslom keď som sa vrátila z mrazu do vykúrenej kuchyne.
Vždy keď sa vrátim, som prekvapená, aké sú Tatry obrovské. Ozrutné. Človek nemá veľa príležitostí použiť toto slovo, ale pri pohľade na Tatry je to jediné presné.
Po vystúpení z autobusu nás štipľavo vybozkáva ľadový vzduch. Som na to pripravená. Z autubusu vystupujem v čapici stiahnutej pod obočie a odmietam uveriť, že som ako puberťáčka tento fantastický vynález nenávidela. Dnes som najšťastnejšia, keď mi čapica skoro zatvára oči, na hlavu ide ešte kapucňa a krk si obmotám šálom, ktorý by mohol slúžiť aj ako zimná izolácia rodinného domu.
Už niekoľko rokov nás nečaká na parkovisku otec a neodvezie nás napriek protestom domov, aby sme “dačo prejedli”. Nenaleje nám horcovú na privítanie a neposedíme v zadymenej kuchyni s plnými bruchami.
Namiesto toho ideme cez most do Veľkej. Tam, kde prežil detstvo a kde je pochovaný. Na obed si zájdeme do jeho obľúbenej reštaurácie – varia tam výborne a je tam presne ten druh elegancie, ktorý sa nebojí byť domácky. Keď nás personál usadí k stolu, kde už sedí iný hosť, pôsobí to úplne prirodzene. On sám, my dvaja, šesť miest pri stole. Nezavadziame si. Pripomína mi to časy, keď bolo normálne sadnúť si k cudzím ľuďom, popriať si dobrú chuť a jednoducho jesť.
O hodinu budeme v obľúbenom hoteli – ale zatiaľ máme pred sebou fazuľovú polievku.
Jedna lyžica fazuľovej polievky a čas sa vrátil o pár desaťročí späť. Sladkokyslá, smotanová, s údeným mäsom. Presne takúto varieval otec. Fazuľovú aj šošovicovú. Ani neviem, kedy a prečo som ju začala variť inak – to, čo je dokonalé sa nedá vylepšiť.
Takáto polievka je plnohodnotné jedlo. Najmä keď k nej dostanete krajec chleba. Diétna nie je – ale v tuhých podtatranských zimách neplní len funkciu jedla. Každou lyžicou je mi teplejšie. Ako sa ohrieva telo, spomaľujú sa myšlienky a vytráca sa ten nepríjemný pocit, že by som mala ešte niečo riešiť. Aj preto je táto polievka ideálna na večeru. Po nej už netreba riešiť vôbec nič.
Pri stole sa striedajú ľudia. Ich tváre pôsobia čímsi familiárne. Po rokoch strávených na juhu už chápem, čo mal môj muž na mysli, keď povedal, že ľudia „hore“ vyzerajú tvrdo. Možno sa vo výraze našich tvárí odrážajú tvrdé kontúry tatranských štítov, ktorými sme obklopení. Ale keď sa dojeme teplej polievky a zohrejeme sa zvnútra, uvidíte nás aj usmievať sa. Trochu.
Recept
- 250 g fazule
- 300 g údeného bravčové pliecko
- 3 zemiaky
- 1 cibuľa
- 1 mrkva
- 1 petržlen
- Cesnak (1- 3 strúčiky)
- Šľahačková smotana
- Bravčová masť
- Na ochutenie: bobkový list, mletá paprika, cukor, ocot , soľ
Fazuľu namočte deň vopred. Na druhý deň ju dajte variť s bobkovým listom do 2 litrov vody a po približne 30 minútach vložte do nej údené pliecko. Varte tak 30 minút, kým mäso nezmäkne, potom ho vyberte, nakrájajte na malé kúsky a vložte späť.
Kým sa varí fazuľa a mäso, osmažte na masti cibuľu, mrkvu a petržlen nakrájané nadrobno. Poprášte zľahka lyžičkou mletej papriky a zmes preložte do hrnca s fazuľou a mäsom. Pridajte aj na kocky nakrájané zemiaky a prelisovaný cesnak a varte do zmäknutia. Nakoniec pridajte šľahačkovú smotanu. Prevarte a pridajte 2 lyžice octu, 2 lyžice cukru a soľ podľa chuti a potreby.
Každý mesiac môžete dostať e-mailom súhrn článkov a sezónne recepty. Prihláste sa na odber!
Tešmácky dvor
Tešmácky dvor spája ľudí pri dobrom jedle, víne a chlebe. Spoločne strávený čas na prechádzkach, opekačke, výlety peši alebo na bicykli, rybárčenie, zber byliniek, spoločné pečenie chleba, zaváranie, oberačka hrozna tvoria pestrú mozaiku jednoduchých činností, pri ktorých vypne hlava a nadýchne sa duša. K Tešmáckemu dvoru neodmysliteľne patrí aj naturálne víno pod hviezdami. Niekedy stačia dva dni a svet sa javí inak. Lepší, voňavejší, chutnejší.
