Jedlo má kalórie, živiny a… morálku. Aspoň podľa ľudí, ktorí si za peniaze daňových poplatníkov sadnú, založia ruky, zamyslia sa a začnú tvoriť zákony a zákazy.
Koncom 19. storočia boli v niektorých štátoch USA zavedené tzv. modré zákony. Išlo o štátne a miestne predpisy, ktoré mali obmedzovať aktivity považované za nemorálne – najmä v nedeľu.
Medzi podozrivé a počas nedele nevhodné pôžitky patrilo aj „sŕkanie sódy“ pri takzvaných sódových fontánach.
Tieto fontány, teda výčapné automaty na sódu, sa nachádzali v podnikoch vykladaných mramorom, s barovými stoličkami, lesklými pultami a zrkadlami na stenách – skrátka čistá dekadencia. Nedeľa bola posvätná, a davy mládeže zhromaždené pri týchto fontánach so sódou pôsobili na niektorých občanov frivolne až hriešne. Objavovali sa aj obavy, že sladké sirupy by mohli maskovať nelegálny alkohol, čím by sa sódové fontány nenápadne menili na salóny.
O prohibícii sa učia deti v škole.
O tom, že bola zakázaná aj malinovka, sa už tak veľa nehovorí.
A pritom práve tu sa začína príbeh zmrzlinového pohára.
V tom čase sa pod pojmom ice cream soda rozumela zmrzlina podávaná so sýtenou vodou a sirupom. A teraz kľúčová otázka: čo ostane na stole, keď zo sýtenej vody so sirupom odoberiete sýtenú vodu?
Presne tak – sirup.
Do pohára, ktorý ostal prázdny bez nemorálnej sódy, niekto šikovný naložil zmrzlinu (tá zakázaná nebola) a polial ju sirupom.
Cukor a radosť zostali, bublinky zmizli, zákon bol dodržaný.
Prvý zdokumentovaný zmrzlinový pohár si nárokuje mesto Ithaca v štáte New York, kde v roku 1892 Chester Platt podával kňazovi zmrzlinu s čerešňovou polevou. Iné mestá, napríklad Two Rivers vo Wisconsine, si robia vlastné historické nároky, a tak je zmrzlinový pohár dezertom s viacerými príbehmi o svojom pôvode.
Tak či onak: modré zákony jednou rukou vzali ľuďom malinovku a druhou im naservírovali im zmrzlinový pohár. Tento nedeľný špeciál (nedeľa je po anglicky Sunday) sa premenoval na sundae, aby sa predišlo náboženskému pohoršeniu.
Nebezpečenstvá nemorálnej malinovky boli zažehnané a ľudia v nedeľu mohli decentne oblizovať lyžičky so zmrzlinou a sirupom. Na vrch sa časom pridala aj zjavne morálne vyhovujúca šľahačka.
Dodnes medzi obľúbené kombinácie patrí vanilková zmrzlina s horúcim karamelom, horúcimi malinami alebo horúcou čokoládou, navrch kopček šľahačky a nasekané opražené orechy. Presne tak som kedysi dávno pripravovala stovky zmrzlinových pohárov v kuchyni v Northamptone – a až po rokoch zisťujem, že som celé tie roky servírovala právny kompromis z 19. storočia.
A keď už hovorím o kompromisoch, tak doma môžete vyskúšať aj skromnejšiu verziu len s banánom. A vlastne nepotrebujete ani pohár. Chutiť vám bude aj z porcelánovej misky.
A ak si chcete dopriať niečo naozaj špeciálne, navrch nasypte v dlani rozdrvené sladké pečené orechy.
Sladké pečené orechy
- 1 bielok vyšľahajte do peny (nie až na sneh).
- Pridajte 300 g vlašských orechov, 3 lyžice práškového cukru, trochu škorice, prípadne aj klinček a muškátový oriešok, štipku soli a premiešajte.
- Lyžicou rozložte na papier na pečenie a pečte asi 30 minút pri 140 °C. Počas pečenia môžete orechy občas prehrabnúť.
Ja ich zvyknem nechať vo vypnutej rúre do druhého dňa. Ak ich vyberiete hneď, vysypte ich do širšej misy alebo na tanier, aby dobre vychladli. Na druhý deň ich už len nasypte do skleneného pohára a dobre zatvorte. Vydržia veľmi dlho – teda aspoň dovtedy, kým ich nezjete.
Každý mesiac môžete dostať e-mailom súhrn článkov a sezónne recepty. Prihláste sa na odber!
Tešmácky dvor
Tešmácky dvor spája ľudí pri dobrom jedle, víne a chlebe. Spoločne strávený čas na prechádzkach, opekačke, výlety peši alebo na bicykli, rybárčenie, zber byliniek, spoločné pečenie chleba, zaváranie, oberačka hrozna tvoria pestrú mozaiku jednoduchých činností, pri ktorých vypne hlava a nadýchne sa duša. K Tešmáckemu dvoru neodmysliteľne patrí aj naturálne víno pod hviezdami. Niekedy stačia dva dni a svet sa javí inak. Lepší, voňavejší, chutnejší.
