Keď sme kúpili našu vinicu a viničný dom s ostatnými pozemkami na Lubihegyi, na liste vlastníctva stála poznámka, že prebieha projekt pozemkových úprav a až do ich skončenia nemôžme meniť druh pozemku. My sme na tom krásnom mieste, ktorého vlastníkmi sme sa stali, nemali v pláne nič meniť, takže prebiehajúce konanie pre nás nebolo problém. O tri roky neskôr boli pozemkové úpravy skončené a výsledky zapísané do katastra.
V tom období sme sa presťahovali z Bratislavy do vinice. Jednak som potrebovala priestor a čas na rekonvalescenciu po vyhorení, jednak to bola jediná možnosť ako systematicky a riadne revitalizovať vinicu. Hlavným cieľom však bolo – spomaliť, oddýchnuť si, načerpať sily. To som ešte netušila, koľko sily budem potrebovať a že pokoj budem hľadať akurát tak v slovníku cudzích slov.
Keď sme chceli našich 40 árov oplotiť novým plotom, zistili sme, že by to stálo toľko peňazí ako ďalšia vinica. A tak sme sa rozhodli oplotiť len miesta, kde plot spadol alebo nebol a staré časti plota zatiaľ nechať tak. A tu sme narazili na problém. Susediaci pozemok patrí mestu a eroduje. Oplotenie by bez úpravy pozemku mesta padalo aj naďalej, preto sme – pomerne naivne, uznávam – mesto požiadali, aby si svoj pozemok upravilo a udržiavalo. Dnes sa smejem až mi slzy tečú, keď si spomeniem, že som fakt verila, že mesto stačí na jeho povinností upozorniť a bude konať, lebo možno o tom len nevedeli.
Potom prišla pandémia. Józsi a Evička zomreli, my sme sa odsťahovali z Lubihegyi do dediny o 2 km ďalej. Zároveň sa na Lubihegyi začali objavovať osoby, ktoré budili viac nedôvery ako dôvery. Potreba oplotiť pozemok sa stala prioritou.
A tak sme ohlásili drobnú stavbu, vypracovali projekt a čakali na súhlasné stanovisko mesta. Namiesto toho vstal z mŕtvych Franz Kafka a začal písať jeden zo svojich príbehov.
Kafka na Lubihegyi
Príbeh trval 27 mesiacov. Počas nich sa zmenil primátor aj právny zástupca mesta. Objavia sa v ňom 1 právoplatné rozhodnutie súdu, že stavba oplotenia je v poriadku, 3 prokurátorske upozornenia, že mesto postupovalo v rozpore so zákonom, 2 upozornenia nadriadeného orgánu, že mesto postupovalo v rozpore so zákonom a vo finále 19 stranové vybavenie sťažnosti kontrolným orgánom, ktorý konštatuje, že “na základe uvedených zistení je možné konštatovať, že stavebný úrad Mesta Šahy v tomto konaní nevykonával (prenesený) výkon štátnej správy v súlade so zákonom, a to napriek tomu, že bol na prieťahy, resp. na nesprávny postup opakovane upozorňovaný aj činnosťou prokurátora, čo je možné v demokratickej spoločnosti hodnotiť ako nepripustné a značne svojvoľné a arbitrárne.”
Niekdy medzi tými papiermi je ústne pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca mesta – a napriek tomu mesto vydalo nezákonné rozhodnutie, čo viedlo okrem iného k tomu, že sa kvôli tomu osem metrovému plotu v záhradkárskej osade rokovali prokurátori krajskej aj okresnej prokuratúry s riaditeľom regionálneho úradu. Nie preto, že chceli plytvať prostriekdami daňových poplatníkov, ale preto, že v súlade s právnymi predpismi konať museli.
Prisahám, že nič z toho som si nevymyslela.
Hodinka pravdy
Začalo to pritom nenápadne. Po prvých dvoch upozorneniach prokurátora pre nezákonný postup mesta sme podali podnet na odvolací orgán, ktorý vo svojom stanovisku uviedol:
“Odvolací orgán sa oboznámil s Vašim podanim a dospel k záveru, ze stavebný úrad vo veci konal. Vyzval stavebnikov, aby svoje podanie doplnili. Tym, ze stavebný úrad po dopineni d’alej nekonal, dopustil sa porusenia zákona. Preto je potrebné, aby o najskôr túto svoju chybu napravil. Ako vyplyva z LV, na pozemkoch nie sú vedené žiadne vecné práva, preto podla názoru odvolacieho orgánu dôvod, ktorým stavebný úrad určil, ze ohlásenú drobnú stavbu oplotenia možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia, nemá oporu v prislušných právnych predpisoch.”
Znie to jednoducho, ale každý prokurátorsky dozor a preverenie podnetu nadriadeným orgánom má lehotu 60 dní.
Čas bežal.
Rok od ohlásenia drobnej stavby sme sa dopracovali k prvému výsledku. Mali sme pravdu, hurá!
Len stále sme nemali ten plot.
Kde je pes zakopaný
Medzičasom sme sa v tejto veci stretli s novým primátorom, ktorý nám povedal, že úradníci veľmi dobre poznajú zákony, ale zle sa im pracuje lebo stále majú nejakú kontrolu. A treba ich motivovať. Dodnes som presvedčená, že hovoril o manažérskej motivácii svojho tímu.
Keď sme dostali stanovisko odvolacieho orgánu, zverejnila som ho na miestnom fejsbúku. Pán primátor zaregoval osobne:
“Spoločný stavebný úrad v Šahách vykoná ročne skoro 500 úkonov. Z tohto množstva sú len 2 prípady, kde zainteresované strany posielajú podnety na prokuratúru a na iné orgány, na čo samozrejme majú právo, to ani nepsochybňujem, keďže aj ja zastávam názor “vigilantibus iura scripta sunt | právo patrí bdelým”. Ale je tu zverejnená len taká časť informácií, z čoho mám dojem, že môže zavádzať verejnosť. […] v oboch prípadoch je to oveľa zložitejšia situácia než jeden FB status alebo jedna fotka z rozhodnutia. Stavebný úrad vykonáva prenesenú úlohu štátu, musí byť nestranný. [ …] Kým susedia sa nevedia dohodnúť, dovtedy nebude možné vytvoriť také riešenie, ktoré bude vyhovovať každému.”
A tu je pes zakopaný. NIelenže ide o svojráznu intepretáciu aplikáciu správneho práva, ale úplne prehliada zásadný fakt, že susedia, vrátane mesta, sa už dohodli – v pozemkových úpravách.
Zákon o pozemkových úpravách vyložene zakazuje, aby účastníci pozemkových úprav po ich skončení zasahovali do vlastníckych práv iných účastníkov – čas namietať a rokovať bol počas pozemkových úprav, následne ešte päť rokov po nadobudnutí právoplatnosti bolo možné navrhnúť, aby súd rozhodnutie preskúmal.
Hromadná strata pamäte
Zdá sa, že vtedajšie jadro vplyvu na mestskom úrade v Šahách postihlo nielen hromadné právne bezvedomie, ale aj hromadná strata pamäte, keďže podľa listinných dôkazov, v čase ohlásenia drobnej stavby vtedajší vedúci oddelenia výstavby začal neoprávnene – a bez nás! – komunikáciu o užívaní nášho pozemku s osobami, ktoré k pozemku nemajú žiadny právny titul.
NIelenže mal poznať skutkový stav, právne záväzný výsledok pozemkových úprav a právne predpisy súviasiace s týmito úpravami. Mal poznať aj územný plán mesta, skutočné prístupové cesty a ich osud, záplavové územia – a právny stav stavieb osôb, v prospech ktorých konal.
Mestský úrad však zrejme po našom ohlásení drobnej stavby postihla kolektívna strata pamäte, ktorá vymazala spomienky na pozemkové úpravy, územný plán a aj na zmluvu, ktorá bola roku 2015 podpísaná primátorom, avšak z neznámeho dôvodu nie je ani riadne zverejnená, chýba v nej jedna strana a nebola doručená na ministerstvo, v dôsledku čoho sa mesto nemohlo uchádzať o 1.200.000 eur na vybudovanie spoločných zariadení a opatrení na pozemkoch prevedených do vlastníctva mesta v pozemkových úpravách.
Čerešničkou na torte je, že práve v čase hromadného výpadku pamäte na úrade, bola otvorená ďalšia podobná výzva 60/PRV/2022, v ktorej mesto sa mohlo uchádzať o nenávratné finančné prostriedky až do výšky 1.500.000 eur na vybudovanie spoločných zariadení – prístupovej cesty.
Nič zvláštne, len pozemkové úpravy
Pozemkové úpravy nie je každodenná vec. Je to dlhý, finančne a právne náročný proces, ktorého výsledkom je funkčné a majetkové vysporiadanie pozemkov a práv k nim. Ku koncu roka 2022 bolo na Slovensku dokončených len 456 komplexných pozemkových úprav. Prečo píšem, že „len 456“? Pretože týchto 456 pozemkových úprav predstavuje približne len 12,8 % všetkých katastrálnych území SR z cca 3 559. Ich vykonanie je teda výnimočným úspechom orgánov verejnej správy a umožňuje súkromným vlastníkom nakladať so svojim majetkom.
Teda malo by … len v niektorých okresoch právna istota nie je celkom známy koncept.
Pozemkové úpravy ukončili nezmyselné podielové spoluvlastníctva a scelili pozemky do funkčných celkov. Každý účastník mal právo sa k nim vyjdariť v priebehu celého konania (u nás od 2009 do 2014), napadnúť jednotlivé úkony a výsledky či už na okresnom úrade alebo súdne, mal právo podávať námietky, rokovať o zriadení či zrušení vecných bremien a spoluvlastníckych podielov, vymieňať pozemky za iné alebo za finančnú protihodnotu. V našom katastrálnom území sa týkali viac 5000 parciel, po scelení vzniklo okolo 1800 nových parciel.
Nerozumiem celkom, ako sa pri našom ohlásení drobnej stavby mohol mestský a neskôr aj stavebný úrad postaviť k veci tak, akoby tieto pozemkové úpravy – ktorých bolo mesto účastníkom – neexistovali.
Pamätám si ich ešte aj ja!
Pamätám si ako sme hľadali a našli kultúrny dom, kde prebiehali rokovania. Ani Kafka by nás o 10 rokov neskôr nenasťahoval do domu presne oproti tomu kultúrnemu domu. A nepostavil by nás pred úlohu objaviť históriu Lubihegyi práve potom, ako všetci, ktorých sme sa mohli niečo opýtať, zomreli. Ak niečo stopercentne funguje, tak je to irónia života.
Pamätám si ľudí kričiacich na geodeta a hádajúcich sa o každú roľu, vinicu, les, ktorú mali mať a nemali zapísanú, keď sa overoval pôvodný register. A úrad by si mohol pamätať 690.000 eur, ktoré štát za tieto pozemkové úpravy zaplatil.
V priestoroch úradu sa však stráca pamäť aj platnosť právoplatného rozhodnutia a zákona o pozemkových úpravách, ktorý zaväzuje všetkých účastníkov dodržiavať výsledku pozemkových úprav. Vymazali kolektívnu pamäť na desiatky pozemkov, ktoré mesto dostalo na vybudovanie spoločných zariadení aj fakt, že mesto je oprávneným žiadateľom o dotácie na cesty — nie však o súkromné parcely svojich obyvateľov. Tí totiž do spoločných zariadení prispeli svojou vlastnou pôdou, v našom prípade až 39 m2.
Pamäť mizne, pečiatky ostávajú.
Simulácia kafkovskej reality však nie je zadarmo.
Plot: 1 270 €
Právne služby: 4 645,94 €
Tri roky života: nevyčísliteľné
Pocit, že ešte stále veríš v právny štát?
Na nezaplatenie.
A na nezaplatenie je aj úsilie tých niekoľkých úradníkov, ktorí napriek všetkému držia štandard vysoko a – naozaj poznajú zákony a riadia sa nimi.
Tešmácky dvor spája ľudí pri zážitkoch. Spoločne strávený čas na prechádzkach, opekačke, výlety peši alebo na bicykli, rybárčenie, zber byliniek, spoločné pečenie chleba, zaváranie, oberačka hrozna tvoria pestrú mozaiku jednoduchých činností, pri ktorých vypne hlava a nadýchne sa duša. K Tešmáckemu dvoru neodmysliteľne patrí aj kváskový chlieb a naturálne víno pod hviezdami. Niekedy stačia dva dni a svet sa javí inak. Lepší, voňavejší, chutnejší.
