Keď sme kúpili našu vinicu a viničný dom s ostatnými pozemkami na Lubihegyi, na liste vlastníctva stála poznámka, že prebieha projekt pozemkových úprav a až do ich skončenia nemôžme meniť druh pozemku. My sme na tom krásnom mieste, ktorého vlastníkmi sme sa stali, nemali v pláne nič meniť. Prečo by som menila trávnik na cestu alebo vinicu lúku? O tri roky neskôr boli pozemkové úpravy skončené a výsledky zapísané do katastra. Aj vám pri slove kataster jemne zovrie žalúdok?
V tom období sme sa presťahovali z Bratislavy do vinice. Jednak som potrebovala priestor a čas na rekonvalescenciu po vyhorení, jednak to bola jediná možnosť ako revitalizovať vinicu a ostatné pozemky. Hlavným cieľom však bolo – spomaliť, oddýchnuť si, načerpať sily. To som ešte netušila, koľko sily budem potrebovať a že pokoj budem hľadať akurát tak v slovníku cudzích slov.
Keď sme chceli našich 40 árov oplotiť novým plotom, zistili sme, že by to stálo toľko peňazí ako ďalšia vinica. A tak sme sa rozhodli oplotiť len miesta, kde plot spadol alebo nebol. A tu sme narazili na problém. Vedľajší pozemok patrí mestu a eroduje. Oplotenie by bez úpravy pozemku mesta padalo aj naďalej, preto sme – pomerne naivne, uznávam – mesto požiadali, aby si svoj pozemok upravilo a udržiavalo. Dnes sa smejem až mi slzy tečú, keď si spomeniem, že som fakt verila, že mesto stačí na jeho povinností upozorniť a bude konať, lebo možno o tom len nevedeli.
Potom prišla pandémia. Józsi a Evička zomreli, my sme sa odsťahovali z Lubihegyi do dediny o 2 km ďalej. Zároveň sa na Lubihegyi začali objavovať všelijaké osoby, ktoré budili viac nedôvery ako dôvery. Potreba oplotiť pozemok sa stala o to naliehavejšia.
A tak sme ohlásili drobnú stavbu, vypracovali projekt a čakali na súhlasné stanovisko mesta. Namiesto toho vstal z mŕtvych Franz Kafka a začal písať jeden zo svojich príbehov.
Kafka na Lubihegyi
Príbeh trval 27 mesiacov. Počas nich sa zmenil primátor aj právny zástupca mesta. Objavia sa v ňom 3 prokurátorske upozornenia, 2 upozornenia nadriadeného orgánu a vo finále jedna vybavená sťažnosť, ktorá v závere konštatuje, že “na základe uvedených zistení je možné konštatovať, že stavebný úrad Mesta Šahy v tomto konaní nevykonával (prenesený) výkon štátnej správy v súlade so zákonom, a to napriek tomu, že bol na prieťahy, resp. na nesprávny postup opakovane upozorňovaný aj činnosťou prokurátora, čo je možné v demokratickej spoločnosti hodnotiť ako nepripustné a značne svojvoľné a arbitrárne.”
A že sa kvôli osemmetrovému plotu v záhradkárskej osade reálne stretnú a budú rokovať prokurátori krajskej aj okresnej prokuratúry s riaditeľom regionálneho úradu, to už je za hranicou absurdna. Išlo o drobnú stavbu v záhradkárskej osade, nie developerský projekt alebo výstavbu diaľnice.
Hodinka pravdy
Začalo to pritom nenápadne. Po prvých dvoch upozorneniach prokurátora pre nezákonný postup mesta – každý prokurátorsky dozor trvá 2 mesiace – sme podali podnet na odvolací orgán, ktorý za ďalšie 2 mesiace vo svojom stanovisku uviedol:
“Odvolací orgán sa oboznámil s Vasim podanim a dospel k záveru, ze stavebný úrad vo veci konal. Vyzval stavebnikov, aby svoje podanie doplnili. Tym, ze stavebný úrad po dopineni d’alej nekonal, dopustil sa porusenia zákona. Preto je potrebné, aby o najskôr túto svoju chybu napravil. Ako vyplyva z LV, na pozemkoch nie sú vedené žiadne vecné práva, preto podla názoru odvolacieho orgánu dôvod, ktorým stavebný úrad určil, ze ohlásenú drobnú stavbu oplotenia možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia, nemá oporu v prislušných právnych predpisoch.”
Rok od ohlásenia drobnej stavby sme sa dopracovali k prvému výsledku. Mali sme pravdu, hurá! Len stále sme nemali ten plot.
Kde je pes zakopaný
Medzičasom sme sa v tejto veci stretli s novým primátorom, ktorý nám povedal, že úradníci veľmi dobre poznajú zákony, ale zle sa im pracuje lebo stále majú nejakú kontrolu. A treba ich motivovať. Dodnes som presvedčená, že hovoril o manažérskej motivácii svojho tímu.
Keď sme dostali stanovisko odvolacieho orgánu, zverejnila som ho na miestnom fejsbúku. Pán primátor zaregoval osobne:
“Spoločný stavebný úrad v Šahách vykoná ročne skoro 500 úkonov. Z tohto množstva sú len 2 prípady, kde zainteresované strany posielajú podnety na prokuratúru a na iné orgány, na čo samozrejme majú právo, to ani nepsochybňujem, keďže aj ja zastávam názor “vigilantibus iura scripta sunt | právo patrí bdelým”. Ale je tu zverejnená len taká časť informácií, z čoho mám dojem, že môže zavádzať verejnosť. […] v oboch prípadoch je to oveľa zložitejšia situácia než jeden FB status alebo jedna fotka z rozhodnutia. Stavebný úrad vykonáva prenesenú úlohu štátu, musí byť nestranný. [ …] Kým susedia sa nevedia dohodnúť, dovtedy nebude možné vytvoriť také riešenie, ktoré bude vyhovovať každému.”
A tu je pes zakopaný.
Druhý prípad nepoznám, ale tento je náramne jednoduchý. Susedia – a susedom je aj mesto! – sa totiž dohodli – v pozemkových úpravách. Ich výsledkom je funkčné usporiadanie pozemkov a práv k nim.
Naviac, zákon vyložene zakazuje, aby účastníci pozemkových úprav po ich skončení zasahovali do vlastníckych práv iných účastníkov – čas namietať a rokovať bol počas pozemkových úprav, následne ešte päť rokov po nadobudnutí právoplatnosti bolo možné rozhodnutie napadnúť pred súdom v rámci správneho súdnictva. Namiesto toho nám tu beží zatiaľ tretí rok civilný spor. A hádajte kto je žalovaný?
Hromadná strata pamäte
Zdá sa, že vtedajšie jadro vplyvu na mestskom úrade v Šahách postihla hromadná strata pamäte, keďže 31.10.2022 vtedajší vedúci oddelenia výstavby komunikoval bez nášho vedomia o našom pozemku s inými osobami, pričom výslovne v jednej e-mailovej komunikácii, ktorá je súčasťou spisu uviedol: “Sused žiada o súhlas s vecným bremenom … V skutočnosti sa predmetná parcela využívala ako prístupová cesta.”
Už len to, že vôbec vzal vážne “žiadosť o súhlas s vecným bremenom” vypovedá o právnom bezvedomí vtedajšieho vedenia úradu. Niet sa čo čudovať, že im bola cudzia aj zásada legality. Katastrálne záznamy totiž potvrdzujú, že “predmetná parcela” bola odjakživa súkromný pozemok a nie prístupová cesta – a už vôbec nie k nepovoleným stavbám bez platného kolaudačného osvedčenia. Na základe žiadosti vám to kataster pošle aj písomne až domov. A na prístup k dotknutým nehnuteľnostiam bola v pozemkových úpravách určená parcela vo vlastníctve mesta, len to by ju mesto muselo čo? No upraviť a udržiavať.
Ozaj, vedeli ste, že správny orgán má vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci? To nie je odporúčanie, ale povinnosť.
Peniaze, peníze, peňeži
Čerešničkou na torte je už len to, že práve v čase hromadného výpadku pamäte na úrade, bola otvorená výzva 60/PRV/2022, v ktorej mesto sa mohlo uchádzať o nenávratné finančné prostriedky až do výšky 1,5 mil. eur na vybudovanie spoločných zariadení – prístupovej cesty na svojom pozemku. Bola to už druhá výzva, ktorú mesto nevyužilo. Neodoslalo zmluvu ani žiadosť.
Akoby na mestskom úrade sa úspešne vymazali spomienky na šesť rokov trvajúce pozemkové úpravy, ktoré si pamätám ešte aj ja.
Pamätám si ako sme hľadali a našli kultúrny dom, kde prebiehali rovkovania. Ani Kafka by nás o 10 rokov neskôr nenasťahoval do domu presne oproti tomu kultúrnemu domu. Ak niečo stopercentne funguje, tak je to irónia života.
Pamätám si ľudí kričiacich na geodeta a hádajúcich sa o každú roľu, vinicu, les, ktorú mali mať a nemali zapísanú, keď sa overoval pôvodný register. A úrad by si mal pamätať 690.000 eur, ktoré štát za tieto pozemkové úpravy zaplatil.
V priestoroch úradu sa však stráca pamäť aj platnosť právoplatného rozhodnutia a zákona o pozemkových úpravách, ktorý zaväzuje všetkých účastníkov dodržiavať výsledku pozemkových úprav. Vymazali kolektívnu pamäť na desiatky pozemkov, ktoré dostali na vybudovanie spoločných zariadení aj fakt, že mesto je oprávneným žiadateľom o dotácie na cesty — nie však o súkromné parcely svojich obyvateľov. Tí totiž do spoločných zariadení prispeli svojou vlastnou pôdou, v našom prípade 39, iní susedia len 5 m2.
Pamäť mizne, pečiatky ostávajú.
Simulácia kafkovskej reality však nie je zadarmo.
Plot: 1 270 €
Právne služby: 4 645,94 €
Tri roky života: nevyčísliteľné
Pocit, že ešte stále veríš v právny štát?
Na nezaplatenie.
A na nezaplatenie je aj úsilie tých niekoľkých úradníkov, ktorí napriek všetkému držia štandard vysoko a – naozaj poznajú zákony a riadia sa nimi.
Každý mesiac môžete dostať e-mailom súhrn článkov a sezónne recepty. Prihláste sa na odber!
