Sedem tučných rokov alebo Sedem rokov Spoza plota

Koniec októbra 2015 sme strávili vo vzduchoprázdne. Bratislavský byt bol predaný, všetko z bytu vypratané a presťahované. Nikdy nezabudnem na ten pocit, keď murári najatí novým majiteľom na rekonštrukciu bytu prešli okolo nás v družnom rozhovore a ani netušiac, že to bol ešte pred chvíľou náš byt, a že práve začína najväčšie dobrodružstvo nášho života. 

Včelár Braňo, krstný otec blogu, mal rád kolobežky. Možno preto mi napadla práve kolobežka, keď sme sa rozprávali, aké to je, všetko predať a presťahovať sa z hlavného mesta do vinice neďaleko malého mestečka na juhu Slovenska. 

Je to skvelé! Ako jazda na kolobežke. Dole kopcom. Bez bŕzd, bez držania. 

Raz sa človek jednoducho musí pustiť. Musí dôverovať volaniu duše, čudnému pudeniu zvnútra, musí dôverovať procesu. Koniec koncov, v živote toho máme pod kontrolou menej, ako si radi namýšľame, tak prečo si nesplniť sen, hoci aj bláznivý. 

Predtým, než sme opustili istoty mestského a korporátneho života, myslela som si, že viem všetko, čo potrebujem pre život. A potom som zistila, že sú aj dôležitejšie ako kancelárske, administratívne či manažérske zručnosti. Napríklad upiecť dobrý chlieb. Pestovať zeleninu, zavárať, rúbať drevo, kosiť, rýľovať, maľovať. Robiť víno! Sedem rokov Spoza plota bola najväčšia rekvalifikácia môjho života.

Novú etapu života som odštartovala vo veľkom štýle – výbuchom pece, z ktorej oheň mi ošľahol tvár. Hneď prvá zima, ktorú sme strávili na juhu Slovenska, bola najchladnejšou zimou dekády. Niekoľko týždňov nás drvili mrazy klesajúce k mínus 30°C a na oknách sa nám robila námraza. Zvnútra. 

Počas nasledujúcich rokov som pestovala melóny na trávniku a slnečnice v tieni, jesennú cibuľu som vysievala do zeme každú jar, kým mi napadlo, že názov odrody Augusta možno niečo znamená. Fazule vysadené pri plote sa vyšplhali do agátov a paradajky z večera do rána ľahli. Nie únavou, len som ich vysadila presne na výšku plata, v ktorom som planty doniesla domov, teda asi 10 centimetrov. 

Józsi, náš sused spoza plota raz povedal, že jemu sa strašne páči, ako sa nevzdávam a skúšam dovtedy, kým mi to nejde. Po štyroch rokoch mi to povedal. V ruke držal krajec môjho chleba, môj muž nalieval víno a všetci sme boli spokojní. Spokojnosť je veľký dar. Snáď ste tam aj s Evičkou, hore medzi anjelmi, rovnako spokojní!

Bála som sa najprv ôs a pavúkov, potom žiab, myší, hadov. Dnes sa bojím len divých sviní, ktoré sme zatiaľ, chvalabohu, ešte nestretli, hoci severná hranica vinice je nimi pravidelne pooraná. Pri našich prechádzkach po okolitých lúkach a lesoch rozpoznám stopy raticovej zvery, ktorá sa stále častejšie motá popod nohy a už zdiaľky vytuším s istotou starého zálesáka, kde sa nachádzajú obľúbené diviačie miesta. 

Vďaka blogu Spoza plota, ktorý pôvodne vznikol ako vtip pri rozhovore s Braňom, sme spoznali kopu skvelých ľudí, ktorí nás prišli navštíviť. Ďakujeme a posielame pozdravy, Braňovi hore do neba!

Spoznali sme aj vinárov z Veľkého Krtíša aj Tekova, navštívili sme ich vinárstva a okoštovali mnoho skvelých vín. Bola u nás aj televízia a natočili o nás jeden diel magazínu Generácia – Zlaté roky života. V spolupráci s vinárstvom Pivnica Brhlovce vznikol aj Gurmánsky zápisník, kde som dostala priestor písať o svete, jedle a víne trochu inak. Ďakujeme za všetky tie skvelé momenty!

Žili sme sedem tučných rokov, rokov bohatých na dobrých ľudí, dobré jedlo, dobré víno a dobré zážitky. Sedem tučných rokov maximálnej spokojnosti.

A potom prišla korona a krehký život sa začal lámať, rozpadať. Osud pomlel naše životy a všetko to, čo ich dovtedy držalo pohromade, vypľul ako strapinu z hrozna v mlynčeku. Potom nás hodil do lisu a mocne zatlačil. Nastal čas na ďalšiu zmenu.  

Občas človek jednoducho musí niečo pustiť, nechať odtiecť, stratiť. Musí dôverovať životu. Koniec koncov, máme toho pod kontrolou menej, ako si radi namýšľame, tak prečo si nesplniť sen, hoci aj bláznivý. 

Snívali sme o tom, že budeme žiť slobodnejšie a našli sme svoj domov. O sedem rokov bohatší a pokornejší, začíname nový cyklus.

Snívanie o živote za vlastným plotom začalo túžbou po pokojnejšom živote. A možno aj živote, ktorý vonia a chutí pravdivejšie. Prečítajte si, ako náš príbeh začal a ako pokračoval.