Príbeh tehly od silného anjela

Tehly sú dnes všedný materiál, ktorý používa už len pár fajnšmekrov. Domy dnes staviame zo všetkého možného, len nie z tehly. Koniec koncov, nie sú ani bohvieako lacné. O to viac náš šokovalo, keď sme ich objavili ako podklad pod vrstvou betónu, ktorý tvoril chodník pred našim novým domom. 

Staré domy

Náš nový dom má 104 rokov a možno viac. Osvedčenie o veku stavby sa vydáva na základe roku, kedy stavba získala súpisné číslo. Rok 1918 tak vôbec nemusel byť rokom, kedy bol dom postavený. Tak, ako sme sa pred desiatimi rokmi na prvý pohľad zamilovali do masívnych dverí a obrovského kľúča od vínnej pivnice, tento dom si nás získal pôvodnými drevenými stropmi a murovanou pecou na pečenie chleba. A tiež starobylým kamenným reliéfom tváre Ježiša v jednej z miestností. 

Vďaka mojej fantázii sme pri spoznávaní domu liezli na povalu s takmer posvätnou zvedavosťou, čo všetko tam asi tak nájdeme. Žiadne prekvapenie sa nekonalo a staré veci sme bez sentimentu vynosili do kontajnera. Pravý poklad sme našli zakopaný v zemi, pod betónom.

Staré tehly

Betón pred domom sme sa rozhodli rozbiť preto, aby sme mohli odizolovať dom od vlhkosti, ktorá vzlína po stenách na jednej strane domu. Kopanie išlo pomerne ľahko, pretože vrstva betónu bola tenká a zemina pod ním ľahká, piesočná. Je tak ľahká, že aj mravce sú dengľavé drobce v porovnaní s našimi mravcami z vinice. Už sa neviem dočkať novej záhradníckej sezóny, keď do vertikálnych a vyvýšených záhonov plných tejto ľahkej zeminy vysejem semienka budúcej zeleniny. 

Trochu nás prekvapilo vrstvenie. Tehly pod betónom sme nečakali. Na niektorých miestach sú pod tehlami ešte aj obrovské balvany, asi nejaký pôvodný chodník. 

Tehly sú moja srdcová záležitosť. V mojom rodnom meste z nich dal Baťa vystavať celú štvrť, neskôr známu ako Červená kolónia. Domy v Anglicku boli z tehál. Vyrastala som v tehlovom dome. Tehly mám jednoducho rada, a tak som sa tešila, keď sa darilo pod betónom ukryté poklady poľahky vybrať a ukladať na hromadu na ďalšie použitie. 

Šifra majstra tehlára

Na jednej z nich som si všimla akýsi znak. Čosi ako ozdobné “M”. Alebo “3”? M3? ME? Netrvalo dlho a zistila som, že podobný znak je na viacerých tehlách. S pomocou internetu a kamaráta som rýchlo zistila, že ide o insígniu tehlárne Mihályho Engelharta, jedného z významných producentov tehál. Tam ale moje pátranie nekončilo, naopak. Rozhodla som sa, že o človeku s týmto zvláštnym menom sa musím dozvedieť čo najviac, keď už mám jeho tehly na dvore. 

Priezvisko Engelhart sa prvýkrát objavilo v Sliezsku a v preklade znamená “silný anjel”. Náš Mihály Engelhart bol jedným z troch významných tehlárov v Šahách na prelome 19. a 20. storočia. Ďalšíimi tehlármi boli Sándor Winter, Sándor Kátscher a Ignác Holczer. Roku 1912 sa v Šahách nachádzali len tehliarske závody Mihály Engelhardt a Sándor Winter és Fiai.

Mihály Engelhardt kúpil roku 1871 pozemok na hranici mesta Šahy a obce Hont a postavil tu svoju tehelňu. Podľa mapy z roku 1932 existovali tri pece, stopy po dvoch vidno dodnes vedľa dnešnej cesty 1201 vpravo, na konci úseku vedúceho z Bernecebárati do Parassapuszty oproti čerpacej stanici v Šahách. 

Engelhardt v roku osláv milénia z iniciatívy Endreho Kovácsa–Sebestyéna ponúkol 3000 tehál na výstavbu novej nemocnice v Šahách. Jeho závod pravdepodobne vyrábal oveľa väčšie množstvo tehál v porovnaní s inými výrobcami tehál, keďže jeho tehly sa v najväčšom počte nachádzajú v okolí. Žiaľ, ďalšie informácie o jeho životnej ceste sa nenašli.

S prihliadnutím na vtedajšie pomery, prítomnosť kvalitnej hliny v okolí Šiah, ciest a železničnej trate, ako aj blízkosť palivového dreva, ktoré poskytoval les, bolo toto miesto optimálne pre pálenie tehál.

Kam sa podeli tehly? A ľudia? 

Dôsledky Trianonu (r. 1920) neboli anonymné a všeobecné, ale konkrétne. Napríklad Šahy boli koncom 19. storočia dynamicky sa rozvíjajúcim župným centrom, stavali sa verejné budovy a rodinné domy. Tehelne Mihálya Engelharta a Sándora Wintera sa snažili uspokojiť dopyt po stavebnom materiáli. 

Z ich tehál bola postavená aj naša pošta, sporiteľňa a budova nemocnice. Po Trianone sa časť tehliarskych závodov presťahovala na maďarskú stranu, zatiaľ čo pec, majitelia a robotníci uviazli na československej strane, takže kedysi slávne tehliarske závody boli čoskoro zlikvidované. 

Prekopali sme sa nečakane hlbko, dobrých 100 rokov dozadu. Ku koreňom domu, mesta, krajiny. Pri tomto mini-výskume som zároveň zistila, že existuje Archeologické múzemum a Spoločnosť pre výskum histórie tehliarstva (Laterárius), že tehelní bolo na našom území 3000 a každá mala svoju jedinečnú značku, a že sme patrili medzi významných producentov tehál v Rakúsko – Uhorsku. Som zvedavá, čo vykopeme nabudúce.

Zdroje:




Novinky Spoza plota

Chcete viac takýchto článkov alebo receptov? Stačí sa prihlásiť na odber Noviniek a budete dostávať pravidelné sezónne recepty e-mailom! V novinkách nájdete recepty zo sezónnych surovín, gurmánske tipy na víno, a súhrny aktuálne publikovaných článkov na blogu Spoza plota. Jednoducho vám nič neutečie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.