Vianočka. Už koncom 14. storočia sa o nej objavila zmienka v diele “Pojednání o Vánocech” z pera benediktínskeho mnícha Jana z Holešova, v ktorom opisoval rôzne vianočné zvyky.
Zapletané pečivo je populárne po celom svete. Arménsky choreg, bulharský kozunak, rumunský cozonac, grécky tsoureki, poľská chalka, fínska pulla, turecký çörek, zopf či brioška z nemeckých, rakúskych a švajčiarských kuchyní, židovská challah. Sladký pletenec z kysnutého cesta nájdeme v mnohých krajinách.
Kým v kresťanských krajinách vianočka symbolizuje narodenie Krista – novorodenca zabaleného v plienkach, ktorého nám daroval Boh, v arabských krajinách pripomína číslicu 8, ktorá symbolizuje nekonečno, večnosť, challah Židom pripomína každý šábes mannu, ktorú im Boh zosielal počas exodu.
V Čechách a na Morave sa vianočka nevolala vždy vianočkou, mala množstvo mien ako calta, húska, pletenica, pletenka, štricka, štrucla, žemľa. Vianočkou ju začal nazývať práve až spomínaný Jan z Holešova, ktorý údajne vniesol do češtiny aj diakritiku a zmenil stedrowku na štedrovku, neskôr vianočku. Sympatizanti husitov tento počin pripisujú Janovi Husovi, tak ich nechajme, nech sa bijú, my poďme piecť.
Recept
- 500 g hladkej múky
- 90 g krupicového/ kryštálového cukru
- 10 g vanilkového cukru
- 230 ml plnotučného mlieka
- 100 g masla
- 2 vajíčka
- 20 g droždia (1 sušené)
- 5 g soli
- 1 lyžica citrónovej kôry
- štipka mletého anýzu
- štipka mletého muškátového oříšku
- 150 g hrozienok
- 20 ml rumu
Postup
Hrozienka namočím do vody a pustím sa do prípravy cesta. Zmiešam osobitne mokré a suché suroviny, tie potom postupne prisypujem do mokrých zapracuvávam, až kým nie je cesto hladké a pružné.
Vianočka kysne trikrát.
- Prvýkrát cesto samotné, kým nezdvojnásobí svoj objem
- Druhýkrát kvasia pripravené gule z naporcovaného cesta, dávam im aspoň 30 minút
- Tretíkrát zapletená vianočka tak dlho, kým viditeľne nezväčší svoj objem, takže asi hodinu.
Je dôležité dopriať jej čas, aby skutočne cesto zdvojnásobilo svoj objem, inak bude mať rôzne chyby, z ktorých najčastejšou je neestetické prasknutie.
Cesto zapletám zo šiestich prameňov podľa tohto videa:
Komu by to pletenie fakt nešlo, tak upleťte jedno poschodie z 3 pramenov, dalsie z 2 pramenov a navrch dajte jeden pramen stočený do špirálky. Pozor len, táto konštrukcia nebýva pevná, cesto treba pred pečením spevniť špajlami a tiež celkom isto prikryť pri pečení, lebo tá vrchná špirálka sa rada pripaľuje, podobne ako nos pri zimnej lyžovačke. Jednotlivé poschodia môžete potrieť každé osobitne rozšľahaným vajíčkom. Ak zapletiete zo 6 prameňov, tak potrite len zhora.
Rúru rozohrejem na 200°C, po vložení znížim na 160°C a pečiem 30 minút. Po upečení treba nechať vychladnúť na mriežke ideálne do druhého dňa. Alebo nie? Poviem pravdu, že nepoznám veľa tak lákavých vôní, ako je vôňa ešte teplej vianočky jemne trhanej na vlákna ako cukrová vata.
Nech sa rozhodnete akokoľvek, užite si svoju vianočku!
Každý mesiac môžete dostať e-mailom súhrn článkov a sezónne recepty. Prihláste sa na odber!
Opäť výborný článok. chválim….inak minulý rok som skúsil upiecť vianočku ale nie kváskovú, s droždím. troška mi prihorela a to zapletenie nebolo moc profi, ale zjedla sa a to je hlavné: ) nabudúce bude o kus lepšia, hádam. Plánujem okolo velkej noci mazanec. to je dost podobné cesto ako vianočka.
Ďakujem pekne 🙂 Na veľkú noc pečieme „východniarsky biely koláč“, to musí byť k šunke, chrenu, vajíčku. Excelentný je aj kváskový ovocný chlieb, ten sa stal našim favoritom, úchvatne jemnučké a pritom stále chlebové cesto. Oba recepty sú tu na blogu:
Východniarsky:https://www.spozaplota.sk/vychodniarsky-biely-kolac/
Ovocný kváskový: https://www.spozaplota.sk/kvaskovy-ovocny-chlieb/
Fajn sú aj briošky a hamburger, človek nevie, čo si skôr dať 😀
Proti prihoreniu sa mi osvedčil po 20 minútach alobal položený navrchu a povedzme tak 3-5 minút pred dopečením ho dať dole, podľa farby.