Snívanie o živote za vlastným plotom začalo túžbou po pokojnejšom živote. A možno aj živote, ktorý vonia a chutí pravdivejšie. Po rokoch hektického života sme dospeli do bodu, keď sa nám stále viac žiadalo pokoja a stále menej nás napĺňali naše zamestnania. Využívali sme každú príležitosť na chvíľu odísť a oddýchnuť si od nekonečného toku […]
Myslím, že slovo workoholik v súvislosti so mnou prvýkrát použila moja kamarátka Petra v Prahe. Najprv som jej vysvetľovala, že v kaviarni na Václaváku môžem byť najskôr o siedmej, keďže v práci končím o piatej, ale niečo ma môže náhodou zdržať. Hoci kancelária, kde som pracovala bola 10 minút peši od Václaváku, na stretnutie som dorazila o štvrť […]
Pohltená prácou, snažiac sa stihnúť zase nejaké termíny, ktorých intervaly sa záhadne skracujú, z ničoho nič som sa zasekla na akejsi, neviem odkiaľ a bez súvislosti sa vynoriacej myšlienky, že som sa stala súčasťou svojej vlastnej projekcie o práci. „Toto je práca, o akej si snívala a kvôli ktorej si sa toľko snažila. Si šťastná?“ […]
Život v novom domove plynie hladko. Domček je útulný, najradšej posedávam v kuchyni, ktorá je najútulnejšia, a v ktorej je najteplejšie. Mám už za sebou prvé skúšobné pílenie elektrickou pílou a rúbanie dreva sekerou, takže nezamrznem. Stačí sa dohodnúť s pieckou, že bude kúriť tak ako má. Teda nielen s pieckou, treba sa dohodnúť aj […]
