Rituál sa u nás opakoval každý rok. V neskorú jeseň sa v kuchyni objavil keramický sud a hora kapusty. Vo vzduchu voňala robota, pred ktorou sa nedalo ujsť. Keď bola kapusta nakrájaná a nasolená, na nohy som nafasovala igelitové vrecúška ako na brannom cvičení, keď sme simulovali prechod zamoreným územím. Tanec v sude sa čochvíľu mohol začať. Aj keby prišiel sám Pán Boh do nášho mesta na návštevu, najprv by musela byť naložená kapusta na kvasenie, až potom, nech sa páči Panebože, sadnite si, čo si dáte? Kapusta bude na Vianoce vykvasená tak akurát.
Ako deti sme sa nevedeli dočkať, aby nás pustili stúpať kapustu. Puberta priniesla nový pohľad na vec. Radšej by som umrela, než by som sa kamarátom priznala, že nemôžem ísť von, pretože musím stúpať kapustu. Sud plný kapusty zaťaženej tanierom a vydrhnutým okrúhlym kameňom po pár dňoch začal voňať a bublať, otec starostlivo dolieval vodu a napokon sud zatvoril s tým, že kapusta už kvasí, bude výborná. A aj bola. Jednoducho, každý rok sme mali sud plný kapusty na varenie aj chrúmanie.
O pár rokov neskôr, v Prahe, ma skoro vystrelo, keď som v obchode videla plastovú fľašu s obrázkom zajaca tvrdiaceho, že obsahom je kapustová voda zo sudu. Čo dnes všetko nepredávajú, pomyslela som si pobavene a kúpila som si fľaštičku čarovného elixíru. Veď kyslú vodu z kapusty som nemala už celú večnosť! A ani mi nebolo dopriaté, tá slaná tekutina sa na kapustovú vodu neponášala chuťou ani farbou.
Vianočné varenie
Naša vianočná kapustinca bola silná a podtatranský vietor. Ako dlho a či vôbec ju premývať, aby mala aspoň nejakú chuť, to bola štartovacia diskusia každého vianočného varenia. Keďže išlo o štedrovečernú verziu, štedrosť bola hlavným motívom tohto jedla, ktoré by za iných okolností mohlo byť super ľahké a diétne. Polievka bola hustá od údeného mäsa a klobásy, pomedzi ne plávali hríby z lesa. Sladká červená paprika jej dala správnu farbu a štipľavá charakter. Prvý večer bola vždy trochu drapľavá, do druhého dňa zjemnela a bohužiaľ, na tretí deň už jej neostalo ani za naberačku. Tak zas o rok.
Nikdy mi ani vo sne nenapadlo, že na štedrovečernom stole by mohlo byť niečo iné ako kapustnica. Alebo že tá kapustnica by mohla byť iná ako tá naša. Z omylu ma vyviedol môj muž, ktorý vyrastal na juhu. Už po prvom roku šomral, že za celý život nezjedol toľko kyslej kapusty ako za rok so mnou. Ponuku, že si kapustnicu môže zjemniť smotanou vydesene odmietol – smotana do jeho jedálnička patrí jedine v podobe šľahačky na palacinkách alebo somlói haluškách.
Keď počas jedného obeda zo segedínu zjedol len mäso a knedľu, kapitulovala som a začala som na varenie používať čerstvú hlávkovú kapustu. Keby mi niekto vtedy povedal, že raz budeme kyslú kapustu nakladať spolu, do nášho súdka, neverila by som.
Recept na vianočnú kapustnicu
Na lyžici masti opečiem cibuľu, posypem paprikou a pripravím dobrý základ, na ktorom osmahnem klobásu a údené mäso. Podlejem vývarom, podusím a pridám nakladanú kapustu. Dolejem vývar tak, aby bola kapusta zakrytá a pridám hrsť sušených hríbov, bobkový list, nové korenie. Zakryjem, dovediem do varu, znížim tepotu a nechám bublať. Dvadsať minút pred koncom pridám na drobné kocky nakrájané a poriadne premyté zemiaky. Kedy presne to je? To viem jedine podľa vône a nejakého vnútorného kompasu, že za tých dvadsať minút bude hotovo.
Pred dovarením ochutnám, či netreba dosoliť alebo inak dochutiť polievku, ktorá v tejto chvíli vonia dokonale. Možno neodolám a zase pridám aspoň trochu štipľavej papriky, možno si vymyslím niečo iné.
Vianočná kapustnica na stole
Pred podávaním nezabudnem strčiť pod tanier aj peniaz ako symbol budúcoročnej prosperity. Hoci , najväčším bohatstvom, ktoré máme aj tak nie sú peniaze. Však?
Na stole budú aj krajce bieleho chleba. Toho, ktorý robíme len na Veľkú noc a na Vianoce. Pred podávaním vložím na dno taniera sušenú slivku, alebo dve. Kým dojeme horúcu polievku, budú mäkučkou sladkou bodkou za touto malou gurmánskou slávnosťou.
Viem, že môj muž sušené slivky v kapustnici nemá rád, takže dostanem aj tie jeho. A vlastne, ostane mi celá kapustnica, ktorú budem ešte tri dni jesť, kým on si bude pochutnávať na takmer neobmedzenom počte rezňov, zemiakovom šaláte a medovníkoch.
Pokojné a radostné Vianoce prajeme!
Novinky Spoza plota
Chcete viac takýchto článkov alebo receptov? Stačí sa prihlásiť na odber Noviniek a budete dostávať pravidelné sezónne recepty e-mailom! V novinkách nájdete recepty zo sezónnych surovín, gurmánske tipy na víno, a súhrny aktuálne publikovaných článkov na blogu Spoza plota. Jednoducho vám nič neutečie.
