dec 122018
Vianočná kapustnica

Rituál sa u nás opakoval každý rok. V neskorú jeseň sa v kuchyni objavil keramický sud a hory kapusty. Vo vzduchu voňala robota, pred ktorou sa nedalo ujsť. Na nohy som nafasovala igelitové vrecúška ako na brannom cvičení, keď sme simulovali prechod zamoreným územím a tanec v sude sa čochvíľu mohol začať. Aj keby prišiel sám Pán Boh do nášho mesta na návštevu, najprv by musela byť naložená kapusta na kvasenie, až potom, nech sa páči Panebože, sadnite si, čo si dáte? Kapusta bude na Vianoce tak akurát. 

Ako deti sme sa nevedeli dočkať, aby nás pustili stúpať kapustu. Puberta priniesla nový pohľad na vec. Radšej by som umrela, než by som sa kamarátom priznala, že nemôžem ísť von, lebo musím stúpať kapustu. Sud plný kapusty zaťaženej tanierom a vydrhnutým okrúhlym kameňom po pár dňoch začal voňať a bublať, otec starostlivo dolieval vodu a napokon sud zatvoril s tým, že kapusta už kvasí, bude výborná. A aj bola. 

Každý rok sme mali sud plný kapusty na varenie aj chrúmanie. Nepremytá bola tak kyslá, že mi svaly v tvári stiahlo a oči vystrelilo lepšie ako botox či plastická operácia na renomovanej klinike. Potom sa ústami rozliala nečakaná sladkastá chuť a už som si aj do nich vkladala ďalšiu porciu. 

O pár rokov neskôr, v Prahe, ma skoro vystrelo, keď som v obchode videla plastovú fľašu s obrázkom zajaca tvrdiaceho, že obsahom je kapustová voda zo sudu. Čo dnes všetko nepredávajú, pomyslela som si a zvedavo som si kúpila čarovnú fľaštičku. Veď kyslú vodu z kapusty som nemala už celú večnosť! A ani mi nebolo dopriane, tá slaná tekutina sa na kapustovú vodu neponášala chuťou ani farbou. 

Naša vianočná kapustinca bola silná a podtatranský vietor. Ako dlho a či vôbec ju premývať, aby mala aspoň nejakú chuť, to bola štartovacia diskusia každého vianočného varenia. Keďže išlo o štedrovečernú verziu, štedrosť bola hlavným motívom tohto jedla, ktoré by za iných okolností mohlo byť super ľahké a diétne. Polievka bola hustá od mäsa, červená od papriky, drapľavo kyslá a štipľavá. Do druhého dňa zjemnela a bohužiaľ, na tretí deň už jej neostalo ani za naberačku. Tak zas o rok. 

Nikdy mi nenapadlo, že na štedrovečernom stole by mohlo byť niečo iné ako kapustnica. Alebo že tá kapustnica bude iná ako tá naša. Z omylu ma vyviedol môj muž, ktorý vyrastal na juhu. Už po prvom roku šomral, že za celý život nezjedol toľko kyslej kapusty ako za rok so mnou. Ponuku, že si kapustnicu môže zjemniť smotanou vydesene odmietol – smotana do jeho jedálnička patrí jedine v podobe šľahačky na palacinkách alebo somloi haluškách. Keď zo segedínu, ktorý varím tiež z kyslej kapusty, vyjedol len mäso a knedľu, kapitulovala som a začala som na varenie používať kapustú hlávkovú. 

Rada pripravím červenú kapustu a kačku, bielu kapustu a pečené bravčové. Kedykoľvek. S jedinou výnimkou. Presne tak, na Vianoce. 

Na lyžici masti nechám skaramelizovať cibuľku. Osmahnem klobásu nakrájanú na menšie kúsky. Podlejem vývarom, podusím a pridám kapustu. Dolejem vývar, pridám trochu sušených hríbov, bobkový list a nové korenie. Dvadsať minút pred koncom pridám na drobné kocky nakrájané a poriadne premyté zemiaky. Kedy presne to je? To viem jedine podľa vône a nejakého vnútorného kompasu, že za tých dvadsať minút bude hotovo. 

Pred dovarením pridám ešte paradajkovú omáčku zo špajze, zamiešam a ochutnám, či netreba dosoliť alebo inak dochutiť polievku, ktorá v tejto chvíli vonia dokonale. Možno neodolám a zase pridám aspoň trochu mletej papriky, možno si vymyslím niečo iné. Ku kapustnici bude samozrejme aj krajec chleba. Toho sladkého, ktorý robíme len na Veľkú noc a na Vianoce. Pred podávaním vložím na dno taniera sušenú slivku, alebo dve. Kým dojeme horúcu polievku, budú mäkučkou sladkou bodkou za touto malou gurmánskou slávnosťou.

Východniarsky biely koláč

Viem, že môj muž sušené slivky v kapustnici nemá rád, takže dostanem aj tie jeho. A vlastne, ostane mi celá kapustnica, ktorú budem ešte tri dni jesť, kým on si bude pochutnávať na takmer neobmedzenom počte rezňov, zemiakovom šaláte a medovníkoch. 

Bohvie, či pod štedrovečerným tanierom nájdeme mincu alebo rovno bankovku ako symbol budúcoročnej prosperity. Najväčším bohatstvom, ktoré máme aj tak nie sú peniaze. Však?



Prihlásením súhlasite  so spracúvaním osobných údajov podľa našich zásad o spracúvaní osobných údajov.

Martina Javůrková

Milujem pečenie, varenie a experimentovanie v kuchyni. Nové recepty skúšam neúnavne a skúmam metodicky, ako som sa to naučila počas rokov, keď som študovala chémiu. Rovnako milujem náš vinohrad a záhradu, mojich obrovských učiteľov. K životu mám celostný prístup a baví ma objavovať paralely biznisového a kuchynského prostredia. Príroda mi je inšpiráciou, v ktorej sa spoznávam metafory života. Svoje dve vášne - biznis a jednoduchý vidiecky život - som pretavila do životného štýlu. Aj preto sú dnes všetky služby mojej spoločnosti dostupné doslova a dopísmena spoza plota. Vediem odborné HR a manažérske školenia, pôsobím ako špecialista pre ochranu osobných údajov podľa GDPR, poskytujem poradenské služby firmám aj jednotlivcom. Medzi ne patrí kariérny koučing a individuálne programy pre začínajúcich podnikateľov alebo tých, ktorí uvažujú, že prejdú zo zamestnania na voľnú nohu a nevedia kedy, ako a či vôbec. Ak ma potrebujete pracovne, zabehnite na www.dimensions.sk - môj firemný web.


Write a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.