Kváskovacie trampoty

Asi sa zhodneme na tom, že ak už niekto pečie chlieb, tak chce, aby bol chutný, ale aj pekný. Pekný chlebík nemá škaredé praskliny, kôrka je primerane vypečená a striedka pružná, s peknými okami. Kváskovanie je však plné nástrah. Aj po piatich rokoch intenzívnej praxe sa môžu objaviť nové kváskovacie trampoty. Povedala som si, že sa o ne podelím, možno vám to niečo prinesie.

Koľko kváskovania je priveľa na jednu rúru

V roku 2017 sme kúpili novú elektrickú rúru. Nebol to najšťastnejší výber, pretože som si ju vyberala výlučne podľa vzhľadu. Napriek tomu, že sľubovaných 275°C ostalo len namaľovaných na regulačnom koliečku, upiekla som v nej stovky chlebov. 

Jedného dňa som vytiahla z rúry chlieb, ktorý sa mi zdal nebadane svetlejší. Rutinne som poklopala po spodnej kôrke. Charakteristický dutý zvuk nezaznel. Kôrka bola upečená, ale nie vypečená. Po kraji sa škerila škaredá prasklina, ako jazva po nevydarenej operácii. Tak to som už dávno nevidela!

Ako prvé mi napadlo, že zapracovala moja roztržitosť. Tá sa po – v tom čase nedávnom -covide, dosť zhoršila. Určite som chlebík piekla krátko. 

Pri ďalšom pečení som si dala pozor na čas. Problém ale nebol v čase. Teplota v rúre ani po dvojnásobne dlhom nahrievaní nedosiahla potrebnú teplotu. Spodnú kôrku som dopiekla tak, že som chlieb otočila hore bruchom a zalarmovala som manžela s hrôzou v očiach, že po piatich rokoch budeme musieť kúpiť novú rúru. 

Nákup rúry sa nekonal, manžel kúpil náhradnú špirálu a šikovne ju vymenil. Keď sa scénar o pár mesiacov opakoval, tentokrát ostala mäkká horná kôrka, tak už sme vedeli, čo máme robiť. V rúre pečiem dodnes a dve náhradné špirály máme dobre uložené.

Úprimne, keby som rúru používala len príležitostne, asi by som ani neprišla na to, že je problém s teplotou. 

Správny pekáč je ako správny kľúč

Novú rúru sme napokon kúpili teraz v lete. Začali sme totiž zariaďovať náš nový domov v dedine neďaleko našej vinice. Rozhodli sme sa, že domček Spoza plota nechávame plne zariadený pre potreby našich hostí, a samozrejme aj pre nás, keď v ňom budeme tráviť čas.

Pri výbere rúry som sa tentokrát spoľahla na radu manžela a elektrikára, a ulakomila som sa na silnú značku. V miestnych domácich potrebách som za nemalý peniaz kúpila pekáč, ktorý vyzeral úplne ako ten, ktorý používam už roky. Podľa váhy ide o kvalitný kúsok, ktorý mi určite vydrží navždy. Pekáč totiž nemôže byť extra ľahký, pretože tenký plech nevedie dostatočne dobre teplo, ale zároveň je fajn, ak je dosť ľahký na pohodlnú a bezpečnú manipuláciu.

Späť ku základom

Doma som zistila, že môj dokonalý nový pekáč sa nevojde do rúry ani na šírku ani na dĺžku. Je väčší ako môj pôvodný kúsok, a rúra je menšia. A tak som po rokoch zase raz piekla “naholo”, bez pokrývky. 

Mám dať záparu? Ako to mám vyklopiť? Rúra sľubovala maximálne 250°C, ale jej sálanie bolo oveľa, oveľa intenzívnejšie ako to, čo vydávala moja stará rúra. Bola som fakt nervózna. 

Po rokoch som zase sedela na zemi pred rúrou a jajkala, že chlieb nerastie, že príliš rastie, že praskne. Nepraskol, ale … 

Vždy hovorím, že sledovať sa má cesto, nie hodinky. Päť rokov som piekla chlieb zakrytý 45 minút. Poznala som dôverne tú vôňu, ktorá naplní kuchyňu, keď je čas chlebík vybrať z rúry. Tentokrát sa vôňa začala šíriť po 35 minútach. Teda, šíriť sa začala trochu skôr, ale zdalo sa mi šialené piecť chlebík tak krátko, preto som počkala a – z rúry vytiahla prismudlíka. 

Chlebík bol tvrdý ako skala. Bola som presvedčená, že ho v žiadnom prípade nebudeme jesť. Ráno však prinieslo nový deň a mäkkučký peceň vychladnutého chleba. 

Všetko na svete má svoj čas, aj pečenie chleba 

Keď manžel videl, ako sa tvárim, tak mi navrhol, že na novom pekáči odreže uši, aby sa zmestil do rúry. Našťastie, amputácia sa nekonala, ja som sa tvárila naštvane na seba, keď som zistila, že ten plechový pako sa do rúry zmestí úplne v pohode. Našikmo. 

A tak som to o pár dní vyskúšala. Tentokrát som si bola istá, že pečenie pod pokrývkou bude trvať zvyčajných 45 minút. A ono nie! Po 35 minútach som z rúry vytiahla … zase prismudlíka! Jednoducho táto nová rúra, ktorej objem je o 12 litrov menší v porovnaní so starou, produkuje po 35 takých prismudlíkov, ako stará rúra po 55 minútach. A to je už riadny rozdiel, tých 20 minút za inak nezmenených podmienok. 

Čo teda ďalej? Tá tmavá kôrka má čosi do seba, je neskutočne chutná, ale predsa len, takýto chlebík máme radi skôr príležitostne. Ak sa chceme vrátiť k našej zlatistej klasike, neostáva mi nič iné, len zase nanovo ladiť teplotu a čas. A samozrejme, postupne aktualizovať všetky recepty. 


Chcete viac takýchto tipov a receptov? Stačí sa prihlásiť na odber Noviniek a budete dostávať pravidelné sezónne recepty e-mailom! V novinkách nájdete recepty zo sezónnych surovín, gurmánske tipy na víno, a súhrny aktuálne publikovaných článkov na blogu Spoza plota. Jednoducho vám nič neutečie.

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.