máj 012018
Chlieb je kúsok lásky, ktorý sme upiekli

“Teraz, alebo nikdy”, hovorím si v duchu a do pohára od zaváraniny sypem múku, lejem vodu. Zamiešam, pridám štvrťku jabĺčka doneseného z pivnice a na fľašu položím vrchnák. Po dvanástich hodinách pridávam zase múku a vodu. Je to skôr krok viery ako rozumu, nezdá sa mi, že by vo fľaši vznikal kvások. Po troch dňoch sa teším z voňavej bublinkatej zmesi. Cítim úľavu aj víťazstvo. Založila som kvások! 

Prvý chlieb vyzerá smiešne, ale je môj, pravý domáci, kváskový. Zisťujem, že potrebujem poriadnu rúru. Taká maličkosť ma nemôže odradiť od novej záľuby a kupujem rúru.

Prečítajte si príbeh, ako sme kupovali rúru na pečenie. Bol to veselý víkend

Zoznamujem sa s kváskom aj s ňou. Pečiem a celá kuchyňa vrátane mňa je od múky. Lyžice sa ponášajú skôr na stavbárske náradie od malty, odmáčam ich celú noc. Hlavne ale pečiem a pečiem a pečiem. Na facebooku mám nové kamarátky, učím sa od skúsenejších pekárok, ako na vec. Keď sa náhodou zobudím o štvrtej nadránom, bežím ovoňať kvások, ktorý čaká na ranné pečenie. Po pol roku upečiem prvý povestný balón, chlieb s okami ako vo filmovom štúdiu, kráľa všetkých chlebov. 

 

Pride jeseň, pracujem a cestujem. Po návrate z ciest dám pusu manželovi a bežím nakŕmiť kvások. Začiatkom zimy sa nevyhnem nachladnutiu. Na kvások pre istotu ani nepozriem. Vianoce. Týždeň bez kŕmenia zvládne. Po návrate upečiem chlieb, ktorý sa tvári fajn, ale je ťažký, hutný, akoby mokrý. Ďalší peceň tiež. Kvások ochorel, ozdravujem ho trpezlivo. Po troch dňoch vstal z mŕtvych a upečiem ďalší nádherný peceň. 

 

Sláva mi stúpa do hlavy, začínam piecť len tak mimochodom, akože už nemusím tak veľmi to pečenie prežívať. Raz mi kvôli tomu vypne ohrev na rúre, ktorý som nesprávne načasovala, chlieb spľasne a praskne. Nič nie je samozrejmosť, dohováram si a staviam sa nohami zase na zem. 

Veľká noc. Vypekám denne sladké aj slané. Dokonca si trúfnem aj na paschu, tradičný východniarsky biely koláč!

 

Namiesto pol litra kvásku v pohári má zrazu len rozmazané zvyšky tohto zázraku v pohári, pridám múku a vodu, kvasinky zapracujú, pečiem, miniem zase všetko, ale opakujem proces. Múka s vodou, čas a nové pečenie.  Po týždennom maratóne zistujem, že tak fantastický voňavý a silný kvások som ešte nemala. Veď on ten kvások je tým silnejší a lepší, čím viac ho používam! Mám pocit ako Kolumbus, keď objavil Ameriku. 

Či som o tom dosť nečítala? Že tie najlepšie veci v živote treba užívať, nie sušiť na inokedy, ktoré nemusí nikdy prísť? Vari som nevedela že zručnosti, ktoré nepoužívame, zakrpatejú, ba až sa stratia? A netušila som, že osobná sila, ktorú nepoužívame, sa vytratí ako sila zo svalov, ak ich prestaneme používať na šport alebo na prácu? 

Hovorí sa, že kváskovanie je životný štýl. Je to pravda. Môj prvý kváskovací rok mi ukázal, kam až môžem dôjsť vďaka vytrvalosti. A že kráľovná Alžbeta mala pravdu, že s všetko je otázkou tréningu a vďaka tréningu sa môžeme dokázať čokoľvek. Naučila som sa, že najlepšie výsledky dosahujem kombináciou trošky plánovania a tvrdého know-how s intuíciou a pokorou. Že ak niečo niekedy nevyjde, tak to vôbec neznamená, že to nevyjde už nikdy. 

Najlepšie veci sú úplne jednoduché a zároveň sú zázrakom. Veď len múka a voda stačia na to, aby sa nasýtili zástupy. Poviem vám, odkedy pečiem vlastný chlieb a robíme vlastné víno, viem, prečo sú práve tieto dve potraviny základom ľudskej kuchyne už spred biblických čias. 

Vo vine aj chlebe sa snúbia živly života. Oheň, prichádzajúci v podobe slnečných lúčov ohrieva zem a dáva dozrieť obiliu aj hroznu. Oboje stoja zakorenení v zemi, z ktorej príjmajú vlahu. Nažive ich drží aj vzduch, ktorý dýchajú. O včelách, ktoré tým vzduchom lietajú, by vedeli zase napísať včelári. 

A je tu ešte jeden živel, neviditeľný a málo poznaný. Starovekí mudrci ho volali aether. Je to spirit, duch boží, ktorí účinkuje cez génia človeka. Lebo človek obrobí zemi, zaseje obilie, vysadí vinicu. Človek sa stará a kultivuje rastliny, teší sa z úrody, ktorú v pravý čas zožne. Bez ducha a rúk človeka by z hrozna nevzniklo víno a z obilia chlieb. 

Človek vraj nemusí nič, len zomrieť. Nemôžem súhlasiť. Veď ak chceme žiť, tak musíme dýchať, musíme jesť. A ešte kopu ďalších vecí musíme robiť, ak chceme, aby ten náš život bol pekný. Chlieb – to je láska, ktorú sme upiekli. Prajem si, aby sme jej mali vždy všetci dostatok. 



Martina Javůrková

Milujem pečenie, varenie a experimentovanie v kuchyni. Nové recepty skúšam neúnavne a skúmam metodicky, ako som sa to naučila počas rokov, keď som študovala chémiu. Rovnako milujem náš vinohrad a záhradu, mojich obrovských učiteľov. K životu mám celostný prístup a baví ma objavovať paralely biznisového a kuchynského prostredia. Príroda mi je inšpiráciou, v ktorej sa spoznávam metafory života.Svoje dve vášne - biznis a jednoduchý vidiecky život - som pretavila do životného štýlu. Aj preto sú dnes všetky služby mojej spoločnosti dostupné doslova a dopísmena spoza plota.Vediem odborné HR a manažérske školenia, pôsobím ako špecialista pre ochranu osobných údajov podľa GDPR, poskytujem poradenské služby firmám aj jednotlivcom. Medzi ne patrí kariérny koučing a individuálne programy pre začínajúcich podnikateľov alebo tých, ktorí uvažujú, že prejdú zo zamestnania na voľnú nohu a nevedia kedy, ako a či vôbec. Ak ma potrebujete pracovne, zabehnite na www.dimensions.sk - môj firemný web.


Write a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.