Hrianka po taliansky? Bruschetta!

S príchodom leta začínajú dozrievať prvé paradajky. Pre mňa je to signál prehodiť výhybku na letnú stravu, v ktorej toto ovocie dominuje. Áno, botanicky je paradajka ovocie, fakt!

S bruschettou som sa prvýkrát stretla v ktorejsi fajnovej pražskej reštaurácii. Bola to láska na prvé ochutnanie. O to väčšie bolo sklamanie pri nasledujúcich pokusoch. Oschnuté tvrdé kúsky “pečiva”, pripomínajúce zo všetkého najviac sucháre mínus ich krehkosť. Na nich hromada studených paradajok zo supermarketu. Ak tam bolo nejaké korenie alebo olej, nebolo ich v tejto pekelnej kombinácii cítiť. A tak som bruschettu prestala jesť.

Taliansko

Ešte viac som na taliansku kuchyňu zanevrela pri mojich služobných cestách do Milána. Neviem, či to bolo spôsobené mojou únavou a nesprávne nastavenými očakávaniami, jednotvárnosťou hotelovej stravy alebo občas nie celkom chápajúcim personálom.

Vydržala som toho veľa. Domotané objednávky. Každý deň na večeru pizzu. Ale keď som na raňajky nemohla dostať maslo a Taliani sa rozčuľovali, že čo to ja preboha chcem, veď mi doniesli olej, to som mala fakt dosť.

Časom sme si na seba zvykli. Taliansky personál rýchlo zistil, že keď mi podhodí pár kúskov čerstvého, ešte teplého pečiva, budem milá. A zohnali mi aj maslo. A ja som si zrazu všimla, že každý týždeň sa mi tam venujú tí istí ľudia a došlo mi, že oni sú vlastne v práci stále a rotujú z pracoviska na pracovisko. Kolesá kapitalizmu sa musia točiť.

Hrianky

O hriankach môžem napísať román alebo zbierku básní. Aj o toustoch, cesnakovom chlebe a bylinkovo-cesnakových bagetách. Že aj bruschetta patrí do tejto veľkej hriankovej rodiny, som sa dozvedela oveľa neskôr. Pretože bruschetta, to nie je to nejedlé tvrdé studené čosi zo zlých rešturácií.

Neviem teda, koľko ľudí si v dobe, keď sa dá kúpiť úplne všetko, aj čerstvé pečivo o ôsmej večer, ešte robieva hrianky. U nás je to celoročný hit. Jedávame ich pri rôznych príležitostiach a na rôzne spôsoby. No a jedným z tých spôsobov je práve bruschetta.

Bruschetta

Bruschetta [bruˈsketta] bola vynájdená v priebehu 15. storočia v Taliansku a je podávaná ako predkrm. Historické pramene však tvrdia aj to, že stopy bruschetty sa dajú vystopovať až do čias starovekého Ríma, keď pestovatelia olív ochutnávali v lisovni svoj olej.

Slovo bruschetta má pôvod v románskom dialekte, podstatné meno je odvodené od slovesa “bruscare”, po taliansky abbrustolire , čo znamená toustovať, opekať nad uhlíkmi. Týmto spôsobom sa spotrebuje aj starší, už nie úplne chutný chlieb. Inak, Taliani celkovo majú celkom slušný arzenál receptov na využitie starého chleba.

Hrianka potretá cesnakom by našinca nemala prekvapiť. Avšak namiesto nášho tradičného šmalcu alebo masla (ha-ha), je bruschetta potretá olivovým olejom a zľahka posolená.

Nebudem spomínať všetky možné spôsoby, s čím všetkým sa dá bruschetta podávať. Každý región má svoj obľúbený spôsob. Paradajky, rôzna zelenina, fazule, údené mäso, syr, salámy, paštéty. Vlastne, všetko je bruschetta a majstrami hrianok boli v Čechách malé ľudové krčmy, kde “topinky” s rôznymi príchuťami predlžovali návštevu pivárne takmer do nekonečna.

Môj obľúbený recept

Moja topka je teda starší, aspoň tak 3 – 5 dňový kváskový chlieb. Na suchej pavnici ich opečiem, zatiaľ nakrájam paradajky a cesnak. Zmiešam ich v miske, pridám petržlenovú vňať a olej. Osolím. Keď sú hrianky pripravené, navrstvím navrch lyžicou paradajkovú zmes. Olej sa vstrebe do hrianky a dokonalá harmónia chutí poteší jazyk, nos, srdce aj dušu človeka. Len sa, pekne vás prosím, neulakomte na priemyselne pestované a dovozové paradajky. Využite sezónu a nakúpte u svojho miestneho pestovateľa.



Prihlásením súhlasite  so spracúvaním osobných údajov podľa našich zásad o spracúvaní osobných údajov.

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.